Národná orientácia Roberta Fica pretkaná hranou náklonnosťou k cirkvi bol vždy iba obyčajný marketingový nástroj. Navyše neautentický. Nikdy mu to naozaj nešlo, vždy mu viac svedčili oslavy 1. mája, hoci aj tie v posledných rokoch zmenil už len na estrádu bez obsahu. Ťažko byť autenticky ľavicový, keď za svojím chrbtom schováva všetkých tých Poórov, Širokých, Brheľov či Bašternákov a na ruke nosí desaťtisícové hodinky.
S kresťanstvom a národovectvom má Fico ešte väčší problém.
Spoveď na videu s Marekom Maďaričom pred prezidentskými voľbami v roku 2014 je ikonickým vyjadrením Ficovej nepresvedčivosti. K vyznaniu k výchove v tradičnom kresťanskom prostredí a jeho birmovke, o ktorej neskôr nechcel prezradiť, aké meno prijal, Ficovi pritakáva v pozadí busta Štefánika.
Ťažké je byť autentický, keď jediným cieľom jeho neúprimného kresťanstva a národovectva je len boj o voličov. Navyše, keď v ňom musí súperiť s oveľa prirodzenejšie pôsobiacimi protivníkmi.
A pritom ten koncept jediného, svojbytného a od všetkých odstrihnutého „národa“, aký by radi budovali, je pre túto časť Európy asi najmenej prirodzený. Bol neprirodzený v minulosti a je neprirodzený aj dnes, keď hovoríme o tom, že chceme patriť do jadra integrovanej Únie.
Netreba hneď rozhorčene vstávať zo stoličky. Určite nie je v pláne pranierovanie národnej sebaidentifikácie. Stále máme radi svoj jazyk, zvyky, vzory, tance a spevy obsiahnuté vo folklóre, valašské bryndzové halušky aj kúsok tokajského vína.
Avšak otázka znie, čo sú veci, na ktoré máme byť hrdí? A nestaviame umelé modly tam, kde v skutočnosti nijaké nepotrebujeme?
Nedostatok osobností
Slovenské národovectvo, a to nie len v podaní Fica či Danka, trpí nedostatkom významných osobností.
Nikdy sme sa nevedeli s minulosťou riadne vyrovnať a už vôbec nie sa s ňou vžiť. Aj ten kupec Samo bol predsa len franský, a potom ako slovanské knieža s fascináciou vo vtedajšom západe Svätopluk vyhnal žiakov byzantských učencov Cyrila a Metoda, nadlho sme sa stali súčasťou Uhorska, ktoré nevieme prijať za svoje.
Ani toho Mateja Korvína, ktorý založil univerzitu v Bratislave, ale okrem toho aj v Budapešti, alebo Máriu Teréziu, ktorú v Bratislave rovno korunovali.
Slovenské politické elity sa doteraz nedokázali vyrovnať s tým, že Slovensko bolo od nepamäti súčasťou multikulturného priestoru a dlhé stáročia dokonca jeho jadrom s korunovačným a cirkevným sídlom. A ten multikulturalizmus je pre nás podstatne tradičnejší než akékoľvek silné a umelé hejslováctvo.
PR nasilu a za štátne
A tak sa národu sympatie k určitým osobám a symbolom vtláčajú skôr nasilu. Najskôr to Fico začal so Svätoplukom, vraj kráľom starých Slovákov.