Ak NR SR zajtra neumožní F. Gauliederovi vykonávať jeho poslanecký mandát, stratí svoju legitimitu získanú vo voľbách v roku 1994. Ústava počíta aj s takouto možnosťou. Jej článok 32 znie: "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a základných slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené." Znie to možno paradoxne, dovolávať sa ústavného článku, keď jedna z mocí nerešpektuje a nedodržiava iné články ústavy - napríklad o Ústavnom súde SR. Znamená to, že občania aj pri takomto stave postupujú v súlade so zákonom, a nie svojvoľne. Pri akejkoľvek forme protestu, ktorú si zvolia, majú jednoducho možnosť dovolať sa uvedeného ústavného článku. Ich protest nebude namierený proti štátu ako takému či jeho politickému režimu, ale proti konkrétnemu štátnemu orgánu, ktorý sa zaviazal konať "iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Inými slovami, žiadna revolúcia, ale použitie zákonných prostriedkov na odstránenie zla.
Existuje viacero možností, ktorými sa parlamentná väčšina môže v utorok vyhnúť a odložiť nápravu protiústavného stavu, ktorý zaviedla uznesením č. 482 v decembri 1996. A ešte viac podmožností takejto obštrukcie. Tak napríklad, ak na začiatku schôdze nebude dostatočný počet - 76 - poslancov. Podľa rokovacieho poriadku v takomto prípade predseda parlamentu môže odložiť rokovanie na druhý deň. Musí tak urobiť, ak nadpolovičná väčšina poslancov nie je prítomná ani do jednej hodiny od začiatku schôdze. Ak sa na jej začiatku zúčastní dostatok poslancov, je potrebné hlasovaním schváliť navrhnutý program. Tým je zmena uvedeného uznesenia. Nič viac, pričom program zajtrajšej schôdze nemožno ani doplniť, ani meniť. Program sa schvaľuje opäť hlasovaním. Ak má byť schválený, je potrebné, aby zaň hlasovala nadpolovičná väčšina z prítomných poslancov. Poslanci majú pri hlasovaní štyri možnosti: hlasovať za, proti, zdržať sa hlasovania alebo nehlasovať. Ak väčšina poslancov nehlasuje za návrh, ale vyberie si niektorú zo zostávajúcich troch možností, znamená to, že parlament neschválil program a predsedajúci schôdzu ukončí. Ak parlament program schváli, začne o zmene uznesenia rokovať. "Ako prvý vystúpi navrhovateľ a po ňom spravodajca, ak bol určený," uvádza rokovací poriadok. Následne sa začne rozprava a to je čas nielen na pozmeňujúce návrhy, ale aj tzv. procedurálne otázky. Ide o to, že ktorýkoľvek poslanec môže pri podávaní svojho návrhu zároveň navrhnúť aj prerušiť rokovanie, a to do času, ktorý poslanci určia opäť hlasovaním.
