Po posledných vyhláseniach sudcov Ústavného súdu SR a popredných zahraničných diplomatov je azda jasné, že posledným, o koho v kauze Gaulieder ide, je sám poslanec F. Gaulieder. Napokon, nie je to nič nezvyčajné, ani v spore štát vs. Larry Flynt nešlo o vydavateľa pornočasopisov, ale o princíp. Kauza Gaulieder totiž vyniesla na povrch myšlienku, či možno beztrestne nerešpektovať rozhodnutia súdu, ktorý je "nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti". Ak totiž viacerí členovia "jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu SR" dali jasne najavo, že ich netreba rešpektovať, prečo by iní občania mali rešpektovať rozhodnutia iných súdov a sudcov?
Posledné vyhlásenia zahraničných diplomatov a predsedu Ústavného súdu M. Čiča však naznačujú, ako hlboko klesla povesť vládnucej "elity" Slovenska doma i v zahraničí. Ak poľský minister zahraničných vecí D. Rosati po slovách, že Poľsko podporuje prijatie Slovenska do NATO a EÚ, dodá, že "my však nemôžeme slovenskú vládu vymeniť" a že "nie je správne ignorovať názory medzinárodného spoločenstva" (a to hovorí minister krajiny, ktorá je v stredoeurópskom priestore so Slovenskom predsa len neporovnateľná), politický kredit súčasnej vládnej koalície obdržal úder, akého sa mu zatiaľ zo žiadnej strany nedostalo. Ak predseda Ústavného súdu v reakcii na vyhlásenia niektorých vládnych poslancov dokonca prosí občanov, aby si z nich nebrali vzor a aby pri budúcich voľbách zvažovali, či budú "znova takýchto poslancov voliť alebo poslancov tej politickej strany, ktorá má prevahu v parlamente a ktorá vlastne zablokovala riešenie tohto problému" - situácia s právnym stavom na Slovensku je mimoriadne vážna. Nebývalo zvykom, aby predseda Ústavného súdu volil takýto slovník, pravdepodobne však Milan Čič už nevidel inú možnosť, ako odvrátiť blížiacu sa ústavnú pohromu.
