Autor je filozof a vysokoškolský učiteľ
Talianska Bologna je globálnym univerzitným symbolom. Tu sa v roku 1088 začali písať dejiny univerzít (aspoň pokiaľ ide o Západ), tu v roku 1999 podpísali 29 európski ministri školstva (vrátane nášho) nie práve nekontroverznú Bolonskú deklaráciu.
“Dnes už verejné univerzity a akadémie nemajú monopol na produkciu poznania či vzdelania. Pôsobia v infosfére popri početných účelových think-tankoch, občianskych združeniach a iniciatívach, poradenských skupinách či expertných radách, blogeroch a internetových guruoch.
„
A práve tu sa 22. - 24. júna konala medzinárodná konferencia na tému Kritická rola univerzity (v súčasnom svete). Organizátorom bolo Medzinárodné konzorcium programov pre kritickú teóriu (ICCTP) na čele s Judith Butlerovou z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA) a Rosi Braidottiovou z Univerzity v Utrechte (Belgicko).
Treba uviesť, že na konferencii sa stretli výlučne zástupcovia spoločenských a humanitných vied asi z dvadsiatich krajín, ktorí kriticky diskutovali o tom, ako súčasná „metrika excelentnosti“, „governancia algoritmov“ a „dialektika kalkulácie“ vstupov a výstupov zasahujú do akademických tradícií a praktík (zvlášť v týchto vedách).
Ale aj ako menia charakter univerzity ako inštitúcie do podoby korporácie.
Slúžiť, aj tiež kritizovať
Spoločenská rola a funkcie univerzity sa aj u nás stali predmetom odborných i verejných diskusií v procese prípravy Národného programu výchovy a vzdelávania pod názvom Učiace sa Slovensko.
Bolo by predčasné túto diskusiu, v ktorej sa ukázalo mnoho rozličných, aj protichodných názorov, uzatvárať. Skôr naopak, mala by pokračovať, pretože o kritickej úlohe univerzít, či už smerom dovnútra, alebo smerom navonok, sa v nej vôbec nehovorilo.
Ak u nás prevláda nejaký názor, tak je to skôr názor na služobnú rolu univerzít (a vysokých škôl či akadémie vied vôbec) v tom zmysle, že tieto verejné inštitúcie majú slúžiť a plniť funkcie v spoločnosti, ktoré jej prinášajú. Predovšetkým ekonomický rast, technologický rozvoj, v konečnom dôsledku aj zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne spoločenstva.
To všetko je v poriadku, až na to, že všetky tieto roly a funkcie univerzity (a akadémie) zahŕňajú v sebe aj túto kritickú rolu ako organickú súčasť.
