Aj v českej politike existujú toxické strany. Strany, s ktorými sa nespolupracuje, lebo bez ohľadu na úspech prípadnej koalície vás stiahnu na dno. Ako na Slovensku kotlebovci, spolupráca s nimi by bola pre každého zničujúca.
V Česku sú až tri - komunisti, podivné zoskupenie Tomia Okamuru a, paradoxne, aj najsilnejšia strana súčasnosti ANO Andreja Babiša. Dôvody sa rôznia.
“Na koaličných partnerov si zbiera kompromitujúce materiály a neváha ich v správnom čase cez svoje médiá vypustiť na verejnosť. O škandáloch ANO však tieto médiá hovoriť nebudú.
„
Pri komunistoch je to jasné. Ich členovia tvrdia, že Milada Horáková si popravu zaslúžila, lebo sa pred súdom priznala. Nikto nechce viesť koaličné spory o to, či má krajina vystúpiť z NATO, čo je hlavný bod zahranično-politického programu českých komunistov.
So stranou, ktorá sa nevzdáva svojej totalitnej minulosti, sa skrátka nespolupracuje a to je dobre.
Babiš voľby asi vyhrá, ale má s kým vládnuť? Čítajte Tomio Okamura priniesol do českej politiky zmes rasizmu a blúznenia o priamej demokracii, čo je len zastieraním toho, že strana žiadny program nemá. Do koalície je nepoužiteľná a prípadná vláda s ňou by mala problém prežiť aj hlasovanie o dôvere. S Okamurom nie je o čom rokovať.
Ale prečo Andrej Babiš? Nespochybňuje západné smerovanie krajiny, navonok nezavádza diktatúru (len sníva o riadení štátu ako firmy) a počas štyroch rokov v podstate dodržiaval písané dohody. A predsa je spolupráca s ním toxická.
