Treba niečo vydržať. Bude to nepríjemné. Netreba byť precitlivená. Ako máme potom spoznať, či nepríjemný pocit z vyšetrenia je dôkazom, že lekár prekročil svoje právomoci a pacientku obťažoval.
Alebo je to len bujná fantázia, možno dokonca želanie.
Ak sa sťažujú viaceré pacientky, môže to byť dôkaz. Aj keď predsa len: klebeta o správaní sa doktora za bielymi dverami sa môže šíriť a dievčatá zrazu prehodnocujú svoje pocity a ochotne sa radia do ublíženého stáda.

Sme stále náchylní mať sťažovateľky za citlivky a hysterky. Nedôvera často preváži.
Obťažované sú usilovne presviedčané, že sa im to zdalo. Možno na ne niekto aj zdvihne hlas, že či náhodou nechcú doktorovi poškodiť, alebo rovno všetkých mužov pozatvárať.
“To, čo našim mamám a starým mamám neprekážalo, nám vraj zrazu prekáža. Niekedy sa mladších žien nezastanú ani tie staršie: Ako chceš rodiť, keď ti všetko prekáža?
„
Preto si mnohé pacientky radšej rozmyslia, či niečo povedia.
Ľahko je radiť, aby boli pacienti a pacientky v ambulancii asertívni. Pýtali sa, čo sa bude diať, ak to nepovie doktor. Prípadne vyjadrili pochybnosť či nesúhlas. Lekári sa môžu cítiť, že im pacientka neverí, mudruje či zdržuje.
V každej situácii bojujeme s predstavou, aby sme nevyzneli akosi zle. Lekár či lekárka je stále autoritou. Tak nás to učili: treba niečo vydržať. Bude to nepríjemné. Netreba byť precitlivená.