Chúďa Ukrajina. Okupujú ju cudzí vojaci, odporne ju rozdelili medzi jej vlastných občanov, zbedačených a utláčaných takou korupciou, aká priam dusí a pred akou sa nedá uniknúť – a tak sa táto krajina napokon rozhodla, uznesením parlamentu, že chce vstúpiť do NATO.
Bohužiaľ, Severoatlantická aliancia v praxi zostáva nedôverčivá a opatrná k Ukrajine – nielen pre jej žalostný stav, ale aj pre vážne geopolitické riziká plynúce z prijatia bývalej obilnice Ruska.
“No nevraživosť Ruska k ukrajinskému členstvu v NATO je taká silná, že Stoltenberg výslovne a starostlivo zopakoval, aké je nepravdepodobné.
„
Na pondelňajšom stretnutí komisie NATO - Ukrajina v Kyjeve povedal ukrajinský prezident Petro Porošenko, že jeho krajina otvára rokovania o akčnom pláne členstva v NATO – prvej a neurčitej fáze predvstupových príprav – a že „naše návrhy na takúto diskusiu boli prijaté s radosťou“.
Toto tvrdenie nemusí byť úplne pravdivé – generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg bol výslovne strohý pri vyjadrovaní radosti, keďže len sucho poznamenal, že „teraz je pre Ukrajinu hlavnou prioritou reforma“.

Aliancia v minulosti často odopierala vyhliadku na členstvo v snahe donútiť štáty prijať západné normy a zvyky – alebo, ako to opísal Stoltenberg, budovať „interoperabilitu”.
No nevraživosť Ruska k ukrajinskému členstvu v NATO je taká silná, že Stoltenberg výslovne a starostlivo zopakoval, aké je nepravdepodobné: raz povedal „bez ohľadu na členstvo“, a inokedy – „či sa už Ukrajina stane členom NATO, alebo nie“.