Článok pokračuje pod video reklamou
Možno sme sa stali naozaj citlivejšími na dotyky. Niekto by povedal, že až precitlivenými. Strážime si hranice, skúmame pocity s neurotickou pozornosťou a hľadáme, kto nám chce zle.
Ale ani to nie je dôvod, prečo sa neozvať. Ako sa ozvala Kristína Šlesarová.
Niečo môžeme zvaliť na dobu, ktorá je vždy bláznivá, iná ani nebola. Budeme počuť námietky, že diskutovať o obťažovaní v ambulanciách je len ďalší krok. Krok v búraní autorít.
Donaha alebo stačí spodná bielizeň? Hranica medzi vyšetrením a obťažovaním je veľmi tenká
Povie sa, že lekárom zväzujeme ruky a vystavujeme ich podozreniu. Že prenášame priveľa dôvery na stranu pacientok. Možno, ale to len preto, že tej dôvery na ich strane chýbalo.
Lebo vo vzťahu k lekárovi je pacient v slabšej pozícii. Aj keď si predstavíme doktora ako preťaženého a obetavého človeka.
Nie je to téma, ktorá sa dá rozlúsknuť na základe štatistík a grafov, nedostaneme sa k presnej odpovedi. Vieme však ponúknuť miesto na diskusiu.
Nechceme sa nikoho dotknúť, ale ak dotyky nie sú namieste, treba sa ozvať.
