Poľský kabinet bude určite presviedčať svojich európskych susedov, že to myslí len dobre. Že pokračujúca okupácia orgánov moci len narovnáva neprávosti, ktoré sa diali za predošlej vlády.
Takto argumentovali - podobne ako predtým Maďarsko - už v prípade zmien na ústavnom súde. A pokračujú ďalej v búraní priečok, ktoré oddeľujú sféry vládnutia. Ďalej pretrhávajú vlákna protiváh a znefunkčňujú brzdy.

Odstraňujú tak systém, ktorý krajina budovala od revolúcie. A testujú niečo, čo možno nie je až také nové. Aspoň nie v tomto regióne. Ešte to možno nie je diktatúra, ako volajú znepokojené hlasy, no už nejakú chvíľu je to poriadne destabilizovaná vláda práva. Zaštiťujú sa predstavou o demokracii, kde víťaz volieb berie všetko.
Členovia konzervatívnej a nacionálne orientovanej vládnej strany PiS budú hovoriť, že to liberáli z Bruselu im neprajú. Lebo kritika z tohto miesta chodí a príde znovu. Ale teraz, keď Szydlovej (Kazcynského) kabinetu návštevou vyjadril podporu americký prezident Trump, môžu sa spoľahnúť na silného partnera.
A tie hlasy na Slovensku, ktoré hovorili, že parlament treba umravniť. Že telerozhlas by mal byť poštátnený. Že v Súdnej rade by mali sedieť politickí nominanti. Tie nebudú vidieť v Poľsku hrozbu, ale inšpiráciu.