Nosorožec práve odťal motorovou pílou nos strachom paralyzovanému človeku. Ľahostajné husi strkajú nahým ľuďom do úst lievik a stláčajú im potravu dolu krkom. Ľudia kľačia vo výkaloch v malých klietkach. Štíhla líška kráča po móle a okolo krku má prehodenú mŕtvu nahú ženu a býk dáva poslednú ranu z milosti toreadorovi. Tiger si s fajkou v ústach číta pri kozube, nohu má položenú na hlave vykosteného človeka, ktorý slúži ako koberec. Stenu zdobia trofeje ľudských hláv.
Takto by niektoré zvieratá zaobchádzali s ľuďmi vo svete, kde by človek mal niesť ich osud. Sériu karikatúr skompiloval web Bored Panda bez väčších ambícií ponoriť sa do komplikovaného diškurzu o právach zvierat.
Spisovatelia, výtvarníci a filmový priemysel občas zobrazujú paralelný vesmír, v ktorom zvieratá vládnu ľuďom po tom, ako ľudská rasa zlyhala a znivočila zem. Zvieratá v rozprávkach odpradávna obliekame do našich šiat a ľudských vlastností. Ale v skutočnosti nevieme, či sú hady zákerné, líška falošná a mravce usilovné.
Niektorých sa bojíme živočíšnym strachom, pred inými máme rešpekt, lebo sú väčšie a silnejšie. Niektoré automaticky zašliapneme, a to aj vtedy, ak nám nestáli v ceste. Niektoré sme si vybrali, aby sme im mohli dať mená a naprojektovať do nich naše predstavy bez ich výraznejšieho protestu.
Od niektorých chceme lásku. Bezpodmienečnú. A my ju dávame tým, o ktorých sme rozhodli, že sú hodné našej vľúdnosti. Naša láska je s podmienkami. Ale skutočná vľúdnosť k zvieratám nenosí na labkách ružové štrikované črievičky či trvalú onduláciu dlhej srsti.
Sú to naše hračky?
Diskusia o tom, či sú zvieratá vecou, alebo osobou, pretkáva náboženstvá a filozofické smery.
Cítia bolesť ako ľudia? Uvedomujú si seba v priestore a v čase? Mali by mať práva a aké by mali byť ľudské limity, aby zvieratám nespôsobovali zbytočné utrpenie? Niektoré kultúry sa správali k zvieratám s úctou, lebo verili, že sa do nich ľudia raz prevtelia.
“Čo by to znamenalo, ak by sme sa zrazu začali správať k zvieratám tak, ako to je v najlepšom možnom záujme zvieraťa, a to aj vtedy, ak nám to nevyhovuje, ale zároveň nás to bytostne neohrozuje?
„
Iní zas veria, že so zvieratami môžu ľudia zaobchádzať, ako len chcú, keďže sú korunou tvorstva.
Dnes majú požiadavky hnutí za zvieracie práva rôznu intenzitu. Niektorí požadujú ich plné práva a tvrdia, že je nesprávne ich jesť, obliekať sa do ich srsti či kože alebo robiť na nich pokusy.
Iní zas tvrdia, že ak by sme pristúpili na tieto požiadavky, tak by to otriaslo dnešným fungovaním spoločností. Aj keď je už dávno jasné, že sa budeme musieť výraznejšie meniť v tom, ako pristupujeme k živočíchom.
Ministerka pôdohospodárstva pred časom hrdo hlásala, že na Slovensku zviera už nebude vec, bude mať hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami, po tom, ako prejde novela zákona o veterinárnej spravodlivosti.
