Veď sme všetci odborári, môžeme si tykať. A užiť si spoločne výberovú rekreáciu na sviežom tatranskom vzduchu, v ozóne a bez bacilov.
“Šanca sa tak ponúka majiteľom reštaurácií, kde zaplatíte za jedlo takmer ako vo Viedni, len množstvo a kvalita sú polovičné.
„
Pamätníci sa rozpomenú na socialistickú českú komédiu Anděl na horách, v ktorej si morózny pražský revízor v podaní Jaroslava Marvana užíva týždeň v Tatrách ako odmenu za svoju statočnú prácu.
Nevedno, či sa šéf SNS Andrej Danko inšpiroval filmom z 50. rokov, alebo príkladom z Francúzska a iných európskych krajín, v každom prípade oprášil ideu, ktorá na Slovensku cyklicky ožíva od čias prvej Ficovej vlády.

A ktorá zapadá do nášho politického folklóru kupovať si priazeň ľudu jednoduchými výhodami – ako sú vlaky zadarmo – ktoré však v skutočnosti niečo stoja a niekto ich musí zaplatiť. Väčšinou ten istý ľud, len z iného vrecka.
Navyše, ak sa od odborárskych čias niečo zmenilo, potom je to fakt, že sa na výhodách pre pracujúcich dá postaviť dobrý biznis. Zjavne je to tak v prípade gastrolístkov. Tie však aspoň umožňujú obedovať v reštauráciách ľuďom, ktorí by na to inak nemali peniaze.