Iba zriedka sa stáva, že za podpisom jedného z najbyrokratickejších dokumentov Európskej únie leží toľká civilizačná dráma – ako za asociačnou dohodou.
Tá sa až doteraz považovala v zásade za pozvánku pre štát na začatie procesu začlenenia do EÚ, hoci bez prísľubov finálneho úspechu a bez pevných termínov. Až na prípad Ukrajiny.
“Pre tých, ktorí zabudli: bolo to práve Janukovyčovo odmietnutie podpísať asociačnú dohodu – odvolávajúc sa na tlak z Moskvy –, čo viedlo ku kyjevským demonštráciám, ktoré ho zvrhli.
„
V pondelok Rada Európskej únie schválila asociačnú dohodu pre Kyjev. Z formálneho hľadiska to sotva znamená viac ako oznámenie, že Kyjev chce vstúpiť do EÚ a že v najbližších desiatich rokoch (?) bude „aproximovať“ svoje zákony a podnikanie štandardom Únie, v rámci príprav na žiadosť o vstup.
V skutočnosti je to však gurážny nový krok v rozkole, ktorý znepriatelil Európu a Rusko a ktorý rozdrobil samotnú Ukrajinu.
Lídri Únie vyjadrili v Kyjeve podporu pre územnú celistvosť Ukrajiny Čítajte Pre tých, ktorí zabudli: bolo to práve odmietnutie vtedajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2013 podpísať asociačnú dohodu – odvolávajúc sa na tlak z Moskvy –, čo viedlo ku kyjevským demonštráciám, ktoré ho zvrhli.
A bolo to náhlivé rozhodnutie jeho nástupcu Arsenija Jaceňuka podpísať túto dohodu v marci 2014, čo reálne navodilo otázku: bude napokon Ukrajina spojencom Západu alebo Východu?
No než sme sa dostali k hlasovaniu Rady EÚ, bola tu ešte ďalšia dráma – referendum v Holandsku o tom, či by mala Ukrajina získať štatút asociačnej dohody, alebo nie. Výsledok, hoci s účasťou len čosi vyše 30 percent, bol viac ako 60 percent proti.
