Tento komentár mal byť pôvodne celý o Jahnátkovi. Nebude, celý nie. Ale smutný, skoro až deprimujúci fakt, že mi jeho nominácia na šéfa ÚRSO nešla z hlavy celý uplynulý týždeň, spomenúť musím.
Híring na ministerstve hospodárstva, na ktorom bývalý minister o štyri konské dĺžky prevýšil konkurenciu, bola fraška nie celkom nepodobná tej okolo Rezníka. Chcel by som vidieť tú konkurenciu.
“Vo svetle nominácií ako Jahnátek a s nimi spojeným drancovaním verejných financií a obchádzaním zákona sa údajné stískanie báb na letisku či v hoteloch javí ako selanka.
„
Za normálnych okolností nemôže Jahnátek prevýšiť (rozumej predbehnúť) ani dreveného koníka. Lenže kto je tu vlastne hlupák?
Už keď ho počas krízy s účtami za energie na začiatku roka začali nasadzovať do debát, malo byť všetkým súdnym ľuďom jasné, čo sa chystá.
Že to bolo príliš na predstavivosť? Nie, nemusíme sa ani veľmi vracať do minulosti, aby sme pochopili, že pre týchto ľudí nie je nič dosť nehorázne.
Stačí si spomenúť, z koho všetkého už dokázali urobiť ministra školstva či životného prostredia. Je vlastne malý zázrak, že Jahnátka nechcú zároveň vymenovať aj za vedúceho katedry anglistiky na nejakej univerzite.
Vo svetle takýchto nominácií a s nimi spojeným drancovaním verejných financií a obchádzaním zákona sa údajné stískanie báb na letisku či v hoteloch javí ako selanka. To nás privádza k poslednému škandáliku, v ktorom nezohral hlavnú úlohu Jahnátek, ale jeho premiér.
