Autor bol splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity
Ktorý splnomocnenec pre rómske komunity to nezažil? Nazdávam sa, že to zažili všetci na stretnutiach so starostami, s poslancami obecných zastupiteľstiev a tiež na stretnutiach s rôznymi pracovníkmi v teréne.
Znova a znova do nekonečna počúvali tie isté opakované múdrosti o kompetenciách na rôznych poradách, workshopoch a konferenciách: „Pán splnomocnenec, mali by ste mať väčšie kompetencie“ alebo „Pán splnomocnenec, mali by ste mať ministerstvo,“ či „Splnomocnenec by mal byť na úrovni ministra, mal by byť ministrom“. A tak dookola.
“Múdrosť, energiu a peniaze treba radšej využiť na to, aby sa rómska téma stala trvalou prioritou vlády a v dlhodobej perspektíve už úrad splnomocnenca nemal opodstatnenie na svoju existenciu.
„
Ako týmto radám, prianiam a odporúčaniam, ktoré väčšinou prichádzali zdola, porozumieť? Čo znamenajú a čo chcú povedať?
Nepochybujem o ich úprimnosti, ale skutočný preklad priania starostov, aby mal splnomocnenec väčšie kompetencie, je veľmi prozaický, jednoduchý, pochopiteľný a typicky našský: „Škoda, že nemáte aj peniaze a že nám nemôžete pomôcť finančne, hneď a teraz“. Skrátka: "Dajte nám peniaze, zvyšok máme a vieme“.
Kiska chce silnejšieho úradníka pre Rómov, splnomocnenec súhlasí Čítajte Ľahostajní k európskym peniazom
Na lokálnej úrovni sú primátori a starostovia vytrénovaní ako Pavlovove psy. Ich podmienené reflexy na čerpanie peňazí sú neomylne vycvičené na akúkoľvek starú opakujúcu sa alebo novú začínajúcu „kampaň“.
Nie je dôležité ako sa táto „kampaň“ volá, nie je dôležité, či ide o podporu, príspevok, dotáciu alebo grant. Starostovia sú dostatočne vytrénovaní a striehnu na nové príležitosti a výzvy, ktorým vedia prispôsobiť svoje potreby. Priznám sa, ani sa im nečudujem.
