Zdá sa, že mladý francúzsky prezident Emmanuel Macron nemôže pochybiť.
Po tom, čo sa mu podarilo zažehnať hrozbu v podobe krajne pravicovej Marine Le Penovej a jej Národného frontu, sa teraz s Francúzskom zaviazal k rozumnejšej hospodárskej politike.
Napríklad k stlačeniu deficitu verejných financií pod úroveň troch percent HDP, ako to stanovujú pravidlá eurozóny, alebo k schváleniu daňových úľav pre korporácie a majiteľov nehnuteľností.
“Prekvapivo sa ukázalo, že Macron je Trumpovi do veľkej miery podobný. Aj on bol takpovediac politickým outsiderom.
„
Trvanie a intenzitu Macronových medových týždňov s voličmi živila jeho vlastná rafinovaná zmes ľavicových i pravicových politík, ale aj pochabosť jeho oponentov.
Generál Pierre de Villiers, veliteľ generálneho štábu francúzskej armády, vyhlásil, že nenechá Macrona, aby s ním "vydrbal" znižovaním vojenských výdavkov.
Od francúzskeho prezidenta si však vyslúžil pokarhanie za nedôstojnosť a nedostatok diskrétnosti. Villiers tak zostal len v pozícii rozhnevaného chlapca, keď nad ním Macron zahrmel: "Mám nejaké záväzky a som váš šéf."
Možno pri tom prezident dokonca potláčal úsmev.

Zrejme sa dalo čakať, že podobným spôsobom pretromfne aj útočného amerického lídra Donalda Trumpa.
Aby sme nezabudli, to je ten človek, ktorý po sérii februárových teroristických útokov hulvátsky vyhlásil, že Paríž už nie je Parížom. Dobre, vraj to povedal jeho priateľ Jim.
Keď vo štvrtok na spoločnej večeri s Macronom jedol horúce soufflé na Eiffelovke, bol Trump odrazu oveľa empatickejší, popisujúc vzájomné vzťahy Paríža a Washingtonu ako neporušiteľné.