K olotoč intríg a príležitostných bojov medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi americkými trval štyridsaťpäť rokov a vošiel do dejín ako studená vojna. Jej kľúčové destinácie sú známe: Berlín, Kuba, Vietnam, Kórea... Ale Reykjavík?
Javiskom, na ktorom sa obe veľmoci snažili získať prevahu v mene svojej ideológie a spôsobu života, sa stal celý svet. Výnimkou nebol ani šport.
Prehry pod košmi
V atmosfére studenej vojny sa pred 45 rokmi odohralo najkontroverznejšie olympijské finále v histórii. Americkí basketbalisti v ňom najskôr oslavovali zlato, no po chvíli frustrovaní sledovali radostný ošiaľ svojich sovietskych súperov. Na olympiáde dovtedy americkí basketbalisti nikdy neprehrali. Mali bilanciu 63:0. Záverečné tri sekundy zápasu za stavu 50:49 pre Američanov sa dohrávali trikrát. Až kým z poslednej akcie Alexander Belov nedal rozhodujúci kôš.
Americký protest po zápase Medzinárodná basketbalová federácia zamietla. Traja z piatich členov výkonného výboru pochádzali zo socialistických krajín...
Pocit krivdy bol silný. Americkí basketbalisti si dodnes neprebrali strieborné medaily. Niektorí dokonca do svojej poslednej vôle pridali klauzulu, že tak nesmú za nich urobiť ani príbuzní.
Bojkot striedal bojkot
O osem rokov neskôr sa karta obrátila. Partia hokejistov z amerických univerzít vedená trénerom Herbom Brooksom zdolala na zimnej olympiáde v Lake Placid hviezdnymi menami nabitú sovietsku zbornú Viktora Tichonova 4:3.
