BRATISLAVA. Júnová správa OECD o stave Slovenska je sladkokyslé a pochmúrne čítanie. Síce ukazuje rovnaké čísla, akými sa chvália minister Peter Kažimír a premiér Robert Fico, a hovorí, že si úspech nevymýšľajú. Tie čísla ukazujú rýchlo rastúcu a slabo zadlženú krajinu, ktorá vďaka otvorenej ekonomike ťaží výhody z otvoreného trhu Európskej únie a postupne konsoliduje verejné financie.
Zároveň však ukazuje aj čísla, ktorými sa sa ministri chvália už menej. Tie v skratke hovoria, že súčasný úspech trestuhodne prejedáme. Pomerne stabilný výkon ekonomiky Slovensko veľmi zle využíva na to, aby sa pripravilo na ťažšiu budúcnosť.
Nielenže neriešime možné hrozby, dokonca ignorujeme aj tie, ktoré už dnes možno jasne opísať a pomenovať. Nie všetky problémy možno zachytiť v merateľných dátach, no správa ukazuje veľa symptómov, vďaka ktorým nie je ťažké domyslieť si chorobu.
Pri čítaní z nasledujúcich grafov treba myslieť na dve veci. Údaje sú občas aj niekoľko rokov staré, lebo vytvárať celkové porovnanie krajín OECD je štatisticky ťažké.
Občas sa môžeme pozerať na dáta, ktoré sa medzičasom zlepšili alebo zhoršili, nie je však dôvod predpokladať, že by sa tak dialo v mnohých prípadoch. Ak chcete uvažovať o politickej zodpovednosti za tieto čísla, dobré je pripomenúť, že za posledné desaťročie v krajine prakticky vládne strana Smer (s veľmi krátkym intermezzom).
Druhý faktor, ktorý treba brať do úvahy, je, že Slovensko si nesie dedičstvo desaťročí socializmu. V mnohých ukazovateľoch ho jednoducho nemožno vymazať ani za štvrťstoročie úprimnej snahy. Nemôžeme sa porovnávať s Nemeckom, no ak si v grafoch nájdete napríklad Estónsko či Slovinsko, môžete si často pozrieť, ako ďaleko sa postkomunistická krajina môže dostať.
1. Zúfalá efektivita správy vecí verejných
Graf porovnávajúci množstvo premrhaných príležitostí v jednotlivých krajinách ukázať nevieme. Máme zástupný, ktorý problém zachytáva: graf efektivity verejnej správy spája niekoľko ukazovateľov. Podľa OECD zachytáva kombináciu miery byrokracie, kvality súdnictva, korupcie a neefektívne riadenie krajiny.
Ako sa prejavuje v praxi? Napríklad tým, že bezmála dve tretiny podnikateľov tvrdia, že korupcia v našej krajine aktívne poškodzuje ich podnikanie (Eurobarometer 2015).
Mrhanie a neefektívna správa sú v jadre mnohých nasledujúcich problémov. Ak nevieme rozumne riadiť štát, nemôžeme predpokladať, že sa mu podarí rýchlo riešiť praktické problémy napríklad vo vzdelávaní, zdravotníctve či na trhu práce.

2. Ľudia neveria súdom
Ľudia na Slovensku vnímajú nezávislosť súdov rádovo horšie ako v bežnej krajine OECD. Nezaostávame len za krajinami ako Fínsko či Rakúsko.
Vnímanie nezávislosti súdnictva je u nás výrazne horšie aj v porovnaní s Českom či s Maďarskom. V preklade to znamená asi toľko, že ľudia strácajú posledné zvyšky viery v to, že súdy niekedy potrestajú politika zodpovedného za korupciu.

3. Ľudia utekajú z krajiny bez ohľadu na následky
Podiel ľudí, ktorí odišli zo Slovenska pracovať do zahraničia, sa od roku 2000 zdesaťnásobil. K nárastu, samozrejme, prispelo aj otvorenie pracovného trhu po vstupe do Európskej únie, no zo Slovenska odišlo rádovo viac ľudí ako z Česka či z Maďarska.