Niekedy je to jednoduché a viditeľné. Príde prevrat a demokraticky zvolenú vládu nahradí diktátor. Prechod krajiny na diktatúru tak má presne stanovený dátum, ktorý nový líder bude pravidelne oslavovať ako výročie oslobodenia ľudu.
Niekedy to však také jednoduché nie je. Zákon za zákonom si vládna moc mení podmienky vo svoj prospech. Zákony oficiálne platia pre každého a vládcovia argumentujú zefektívnením fungovania štátu alebo potrebou boja proti škodlivým elementom v spoločnosti, no v skutočnosti je jasné, že účelom týchto zákonov je zabetónovanie tých súčasných vládcov pri moci.
Toto sa odohráva už niekoľko rokov v Maďarsku a od roku 2015 aj v Poľsku.
Tieto krajiny nie sú diktatúrami na spôsob Severnej Kórey, nie sú ani autoritatívnym režimom podľa vzoru Ruska či Turecka, no v pomyselnej línii medzi liberálnou demokraciou a autokraciou sa približujú práve k nim.
Jedným z kľúčových znakov demokratického režimu je nezávislosť súdnictva. Tá zaručuje, že neplatí známy výrok, vyhraj voľby a môžeš všetko. Keď sa súdy dostanú pod priamu kontrolu vlády, zrazu táto veta platí. Môžeš všetko, trest aj tak nepríde. Alebo príde, no pre tvojich kritikov, ktorí si dovolili z niečo ťa obviniť.
Skutočná nezávislosť sudcov môže byť nepríjemná, ťažko sa spomedzi nich vytláčajú tí, ktorí do talára nepatria, procesy sa môžu naťahovať, aj korupcia sa ťažko dokazuje. Napriek tomu je dôležité, aby súdy nezávislými ostali, ináč sa nedá hovoriť o právnom štáte.
Zákony, ktoré súdnu moc podriaďujú vláde, nerobia z Poľska diktatúru, no ak by vláda chcela postupne v krajine získať absolútnu moc, práve tieto opatrenia by boli v celom procese kľúčové. Bez ovládnutia súdov sa krajina ovládnuť nedá, pretože nemôžete konať úplne svojvoľne, neustále sa musíte chodiť spovedať a to sa vám predsa nechce.
Vy chcete vládnuť, písať zákony a rozhodovať o tom, čo je správne a čo nie. Ak ovládnete súdy, tieto otázky máte rozhodnuté vopred, správne je to, čo povie vláda a jej nominanti v súdnej rade a ďalších orgánoch.
Ostatní sa môžu ísť akurát tak vyplakať do médií, ak ich neumlčali, ako sa to postupne deje v Maďarsku, alebo emigrovať. To je pre aktuálnu moc úplne najlepšia možnosť, v krajine ostáva o kritický hlas menej.
Ľudia si pomaly zvykajú, varia sa každým zákonom, žiadny z nich nie je tým momentom, aby vyskočili z hrnca. Neodohráva sa žiadna revolúcia, ktorá dostane zmienku v kalendároch.
Len sa pomaly, postupne, s odporom, ktorý sa dá ľahko odbiť označením za zapredanca, liberála alebo židoboľševika, rozkladá liberálna demokracia.
