Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Už sa mi to síce dlhšie nestalo, ale stále si viem tie pocity vybaviť. Frustrácia, hnev, znechutenie a sklamanie. To sú pocity, ktoré mávam, keď ma obťažujú muži.
Obťažovanie žien je v našej kultúre bežné, aspoň to tak vnímam. Zažívam to prakticky od puberty. Pokriky, sexualizované narážky a vtipy až po nevyžiadané dotyky.
Najhoršie situácie sú pre mňa tie spojené s prácou, keď druhá strana nadobudne pocit, že má právo vniesť sex do pracovného vzťahu. Stáva sa to často, najmä ak ste mladá žena. A nie je to len priame obťažovanie.
V práci sme zažili už aj to, že nám pripisovali sexuálne alebo romanticky motivované dôvody, pre ktoré ja a moje kolegyne robíme našu prácu. Veď ony sú do nich (utečencov, migrantov) zamilované. Veď ony s nimi spávajú.
Prípadne nám dobré duše píšu aj e-maily – želám vám, aby vás tá zberba znásilnila.
Mám pocit, že mnohé z týchto prejavov sa v našej spoločnosti pokladajú za normálne. Často nám hovoria – veď nebuď taká upätá, prípadne, to sú len reči.
