Podobne ako dnes Briti pri brexite prežívali Slováci eufóriu pred štvrťstoročím pri vatrách zvrchovanosti. Odtrhnúť sa od Čechov, od liberála a intelektuála Havla aj od neľútostného ekonomického reformátora Klausa! Tak znela požiadavka doby.
Akurát, že – na rozdiel od brexitu – sa neuskutočnilo nijaké referendum. Iba volení zástupcovia ľudu múdro usúdili, že takto to bude dobré. A veľkorysý otec národa z parlamentného balkóna prosil rozvášnený dav, aby nelynčoval poslancov, čo boli proti, aby ich nechal odísť, pretože vraj odchádzajú do minulosti.

A vatry vzplanuli až do nebies a zbabelci, čo netlieskali, mali šťastie, že neskončili v nich. Nechceli samostatné Slovensko, dodnes sa im to vyhadzuje na oči, hoci lojalita k vtedy existujúcemu štátu bol postoj nielen legitímny, ale aj rozšírený.
Navyše odpor k vatrám v réžii HZDS a SNS vyplýval aj z nesúhlasu s tým, aký štát sa pri týchto zvrchovaných plameňoch vlastne upečie. Lebo práve tu sa „upiekol“ otec vlasti Vladimír Mečiar s družinou, ktorá si Slovensko politicky rozparcelovala a sprivatizovala za facku (dodajme, že za facku voličom).