Autorka je redaktorka Lidových novin
Bol to zrejme osud. Tesne pred začatím turné do Paríža a Londýna sa zranil sólista Kirovovho divadla Konstantin Sergejev. V poslednej minúte našlo vedenie súboru náhradu – divokého, neposlušného, ale geniálneho tanečníka Rudolfa Nurejeva.
A tak 11. mája 1961 baletný súbor odletel do Francúzska. Mladý Nurejev Paríž oslnil. A potvrdil povesť, ktorá ho sprevádzala. Odmietol sa podriadiť zákazu slobodného pohybu po meste, navštevoval reštaurácie, stýkal sa so sovietskymi emigrantmi.
Príslušník KGB, ktorý bol ku skupine pridelený, bol zúfalý. Čo robiť s takýmto neposlušným chlapíkom, navyše homosexuálom! Nič horšie ho nemohlo stretnúť.
V Moskve usúdili, že Nurejev musí ísť domov a 17. júna 1961, v deň, keď súbor odlietal z Paríža do Londýna, stranícky sprievod zájazdu dal tanečníkovi do ruky letenku do Moskvy. „Musíš zatancovať na vládnej akcii v Kremli. Teraz sme dostali telegram. O pol hodiny buď na letisku.“
Najslávnejší emigrant
„Cítil som, ako sa mi odkrvila tvár. Tancovať v Kremli? Pekná rozprávka. Pochopil som, že budem navždy zbavený práva vycestovať do zahraničia. Uvrhnú ma do zabudnutia. Myslel som na samovraždu,“ spomínal neskôr.
“Dnes už nestačí byť ticho. Ruský režim je zrejme alergický na prejavy tvorivej slobody. Akákoľvek odlišnosť, nielen sexuálna, môže byť dôvodom na štvanicu.
„
Na letisko ho odprevadila jeho kamarátka Clara Sent. Objala ho a pošepla mu: „Choď k týmto dvom policajtom a povedz – chcem zostať vo Francúzsku.“
Urobil to a stal sa najslávnejším sovietskym emigrantom tých čias.
Sedemdesiatdeväť rokov potom, čo sa tento génius sovietskeho baletu narodil, a len pár desiatok rokov po tom, čo oslnil celý svet svojím umením, sa opäť stal jadrom obrovského sporu, ktorý sa rozhorel v ruskej spoločnosti.
Tanečník je dávno po smrti a Rusi sa zase hádajú, či sú um a talent dôležitejšie než vlastenectvo. Alebo či má umelec právo na slobodu aj v prípade, že sa to politickému vedeniu nepozdáva. Do sporu sa vložili ministerstvá, úradníci, politici i občania. Lenže teraz už Nurejev nie je v úlohe bojovníka za slobodomyseľnosť umenia sám.
Rodák z vlaku
Dvoch mužov od seba delí pár desiatok rokov, spája ich však podobný osud. Aj preto, že ruský režisér Kiril Serebrenikov cítil s tanečníkom bezpochyby hlbokú spriaznenosť.
Je tiež neriaditeľný, divoký vo svojich inscenáciách klasických diel, neposlušný a politicky nekorektný. Jeho predstavenia sú však skvelé, vždy vypredané, inšpiratívne a viacznačné. Teraz skúšal balet o Rudolfovi Nurejevovi. Diváci ho však neuvidia.
Životopis tanečníka je skvelou predlohou. Dieťa, ktoré otec surovo bil za jeho lásku k tancu. Zažil hlad a šikanovanie. Aj v ďalekej Ufe však rozpoznali pedagógovia jeho výnimočný talent. A poslali ho na prijímacie skúšky do Leningradu.
