Anekdota by mohla znieť nejako takto: človeka spoznáš podľa toho, ako rieši problémy vo svojich potravinách. Ak mu hypermarket začne predávať pokazené alebo horšie produkty a on bude nakupovať inde, je kdesi napravo.

Ak začne vykrikovať, že zasiahnuť by mal štát a zregulovať vydridušských buržoáznych zlodejov, zrejme dodnes listuje Kapitálom. Ak však najskôr dá šancu trhu, nech si to zákazníci nohami vyriešia po svojom – a až v prípade, že si nedokáže pomôcť a/alebo pokazené alebo nepodarené produkty predávajú úplne všetci, začne hovoriť o úradoch -, vtedy má rozum. Ale najmä, je niekde v strede a pekne tomu hovoríme centrista.
Vysvetlenie podľa takejto anekdoty by zrejme dokázalo dostatočne dobre odkryť pozíciu strán na politickom spektre. Stačí nakupovať na Slovensku. Toho času miestny samopredseda parlamentného kolchozu sa totiž začal rozhorčovať, ako nemôže akceptovať, že u nás prací prášok perie inak ako v Nemecku. A že toto, nonono, Brusel, už nebudeme tolerovať.