Mečiar bol vždy zdatný mocenský hráč a ešte zdatnejší herec. Vedel zahrať to, čo na slovenský národ platí: archetyp zbojníka Jánošíka, ktorému vrchnosť ubližuje, no ľud naňho nedá dopustiť. Tak totiž vyzerá model nášho národného hrdinu.
Póza spravodlivého politika pykajúceho a trpiaceho za národ napokon vyniesla Mečiara na politické nebo. Stalo sa tak v apríli 1991, keď ho Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odvolalo z funkcie premiéra. Národ vyšiel do ulíc, rozvášnený dav sa dobýjal do parlamentnej budovy a bolo jasné, že nový otec národa – a už aj víťaz volieb, ktoré mali byť o rok – je na svete.
Mečiara kvôli amnestiám už rieši polícia Čítajte Mečiar dokázal z tejto roly ťažiť aj vtedy, keď sa jeho éra pominula. Keď sa napríklad do jeho Elektry v apríli 2000 dobýjala za pomoci semtexu polícia.
Možno až teraz, po dlhých rokoch, keď jeho charizma vybledla – a pre mladých „nepamätníkov“ sa pod jeho menom a tvárou neskrýva nijaká emócia –, prestali jeho herecké výkony pôsobiť na city dojatých divákov.
