Ľudia Gemera: Obyčajní ľudia, ktorí dokázali veľké veci Čítajte Osada je hneď za pumpou pri vjazde do Dobšinej. Trochu ďalej od cesty, rozbité domy sa tiahnu terasovito hlbšie do doliny. Neomietnuté domy, bielizeň pred dverami, namiesto asfaltu hlina. Medzi domami stoja vraky áut a vraky ľudí.
Potraviny sú pri vstupe do osady, vymurované na betónovom podstavci, obohnané múrom a drôtmi, s jednými zamrežovanými dverami na výdaj tovaru.
Osada stojí pri novej hasičskej stanici, stoja v nej požiarnicke angličáky v nadživotnej veľkosti Iveco, Mercedes, atletickí muži sa motajú pred garážou, o chvíľu sa začnú horúčavy, smrad z osady sa rozšíri až k nim.
Gejza býva uprostred Dobšinej, na paralelnej ulici k námestiu, prázdnemu námestiu, eurofondovému námestiu, nevkusnému námestiu s lavičkami vhodnými pre park v miliónovej metropole, s kachličkami a bridlicami, mačacími hlavami, pre ľudí, ktorí sa tam nehodia a ani tam nechodia.
Dom kúpili minulý rok, veľký sedliacky dom z čias nemeckej menšiny, s dlhým dvorom, studňou a integrovanou stodolou. Záhrada sa tiahne do kopca, budú tam rásť ríbezle a egreše. Zatiaľ prerobili strechu a hlavný byt.
Gejza Holmok. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Káva s ochutenou vodou
Gejza vyšiel z obývačky do záhrady, v papučiach, tielku Adidas. Na stole je fľaša ochutenej vody, všetci na Gemeri majú radi ochutené minerálky, pomaranč, pomelo, pomaranč s pomelom, čučoriedky.
Sadol si, pred chvíľou sa vrátil z nočnej, detský domov je kúsok, robí od ôsmej do ôsmej, v mesiaci robí viac ako deväť nočných.
