M onštrancia zdvihnutá k oblohe a okolo nej muchy. Tak vyzerá špička veže kostola v Ratkovskom Bystrom. Kríž je vykovaný do čipky, pripomína monštranciu, okolo lietajú veľmi náhlivo lastovičky. Tie milujú kostoly, hniezdia pod rímsami, roja sa okolo strechy a nalietavajú na krčmu, kde sa na terase sediaci oháňajú a plieskajú po nohách.
Krčma je na dohľad od kostola. Tak, ako v iných slovenských obciach.
Pripojená je k rozličnému tovaru, krčmárka môže aj po záverečnej, keď už predavačka nasadla do auta a odišla do susednej obce, vojsť dverami do predajne a vyniesť tovar. Večierka.
Toto je správa o krčme. Nebude to správa dlhá a nepôjde do hĺbky. Len toľko, čo kaviarenské oko a ucho zachytí, čo ho zaujme a poteší.
O tom, ako sa pije a žije v banskom kraji, keď bane miznú, stredoveká sláva je preč, turistov kraj ešte nepritiahol, keď aj pritiahol, nevie ich pohostiť, aj banícka pýcha z minulého režimu „ja som baník, kto je viac“ sa minula, a mladí robia to, čo aj ich otcovia, ale popravde, radšej by to robili vo Francúzsku.
Bez signálu, ale vlasy doprava
Pes skáče divoko, búcha o bránku raz z jednej strany a hneď z druhej. Na vchode visí schránka, no ťažko si predstaviť, ako tu poštárka doručí poštu. Za plotom ľalie a floxy, k večeru voňajú tak silno, až sa človeku motá hlava aj cestou do krčmy.
