Autorka je bývalá dánska premiérka, je výkonnou riaditeľkou organizácie Zachráňme deti (Save the Children) a členkou Medzinárodnej komisie pre financovanie globálnych vzdelávacích príležitostí (International Commission on Financing Global Education Opportunity).
Pred takmer desiatimi rokmi, keď svet takmer stál pred kolapsom finančného systému a rizikom ekonomického prepadu, potreboval novú formu vedenia na usmernenie a obnovenie dôvery v svetovú ekonomiku.
Práve preto v roku 2009 na svojom prvom svetovom summite americký prezident Barack Obama spojil sily s vtedajším britským premiérom Gordonom Brownom v snahe započať modernizáciu G20, aby sa stalo popredným svetovým ekonomickým fórom.
To, čo vytvorili, pomohlo vyriešiť jeden bezprostredný problém, ale ďalšia celosvetová úloha pretrvala.
G20 lepšie ako G7
S obamovsko-brownovským vylepšením prevzalo G20 – zoskupenie 19 svetových najvyspelejších a formujúcich sa ekonomík plus Európskej únie – úlohu, akú predtým malo G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Veľká Británia a USA).
“Tak, ako vtedy Obama a Brown razili cestu, musí teraz reagovať nemecká kancelárka Angela Merkelová cielene a silno na prehlbujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými, ktorá sa stala akútnym nebezpečenstvom pre svetovú ekonomiku, ako aj pre sociálnu súdržnosť a politickú stabilitu.
„
Obama a Brown vedeli, že skupina, v ktorej nie sú rastúce ekonomiky ako Čína a India, by nemohla navrhovať účinné riešenia najväčších problémov svetovej ekonomiky.
Nech si človek myslí o G20 čokoľvek – a ono určite nie je dokonalé – toto inkluzívnejšie zoskupenie pomohlo prekonať následky svetovej finančnej krízy roku 2008. Keď sa veci ujal širší okruh svetových vodcov, nervózne finančné trhy sa stabilizovali a G20 vtedy pomohlo uviesť a udržať globálny ekonomický stimul na čele s Čínou, čo zvrátilo špirálu vedúcu nadol.
Nerovnosť za migráciou aj radikalizmom
Dnes sa musí G20 - po výročnom summite v Hamburgu - vyrovnať s nerovnosťou. Keď jedno percento najbohatších ľudí sveta momentálne vlastní 40 percent jeho majetku, výhody vyplývajúce z rastu sa nedelia spôsobom, ktorý by bol hospodársky efektívny alebo politicky udržateľný.
Táto kríza sa vyvíja už mnoho desiatok rokov, ale výrazne sa zrýchlila po svetovom finančnom kolapse, ktorý G20 pomohlo zastaviť.
Následkom toho teraz rozčarovaní a a nespokojní voliči v rozvinutých ekonomikách spochybňujú etablované politické strany a vyzývajú ich, aby buď našli riešenia, alebo sa vzdali moci, pričom milióny ľudí z chudobných krajín, neschopných predstaviť si budúcnosť vo svojej vlasti, riskujú životy na ceste cez púšte a moria za lepšími ekonomickými príležitosťami.