Autor je vrcholovo-rekreačný futbalista
Aby bolo jasné, k futbalu mám čo povedať, donedávna som ho vrcholovo hrával za malú dedinku, kde máme chalupu.
Hráme náročnú súťaž – OS A. To je okresná súťaž A, teda siedma liga. Nesmejte sa, je aj ôsma – OS B.
Okresná súťaž B bojuje o postup do OS A. My v OS A zas bojujeme o postup do OM. To sú okresné majstrovstvá, teda šiesta liga. Ide o veľa.
Byť okresným majstrom je viac, ako stať sa majstrom Európy dvadsaťjedenročných. Na to, aby ste sa stali majstrom Európy, stačí vedieť hrať futbal. Na to, aby ste sa stali majstrom okresu, musíte vedieť oveľa viacej. Bojujete s neupravenými ihriskami, spoza čiary na vás vykrikuje miestny borec, ktorý je v ktorejkoľvek chvíli schopný vybehnúť na ihrisko a roztrhať vás v zuboch. Ide predsa o veľa, o body v okresnej súťaži.
V kabíne je pred zápasom dobrá nálada. Postavenie v tabuľke je jasné, mali by sme vyhrať, hoci pohľad na rozhodcu neveští nič dobré, najmä ak vietor od neho privanie vôňu vínka.
Rozhodcu poznáme, pískal už aj u nás... Má rád červené. Psychologický boj sa tak začína už pred zápasom. Súper potrebuje vyhrať, aby sa zachránil. My chceme hlavne dohrať, horúčavy predsa ohrozujú naše zdravie. V kabíne pred zápasom zaznel fundovaný názor, že keby naši hrali s Angličanmi v Orešanoch, nikdy by nevyhrali, najmä, ak by pískal „náš“ rozhodca.
