Mejkap reformovanej strany nevydržal dlho. Prvé hlasy zvnútra začali verejne potvrdzovať to, čo bolo zrejmé už dávno. Slovenská národná strana kapitána Andreja Danka nie je iná, ako bola tá Jána Slotu. Zmenilo sa obsadenie na čele, pár vyslúžilých národniarov odišlo na dôchodok a zlepšil sa marketing.
Zdanie zmeny národniarom na chvíľu pomohlo. Je jasné, že bez nich – mejkapu modernej strany ani Danka - by SNS nielenže nebola v parlamente, ale zrejme by kopírovala osud ak nie rovno SDKÚ, tak minimálne KDH. Ale náter má svoje limity a tie sú dané najmä osobnosťami.
Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS Čítajte Dankove limity sa naplno ukázali pri kauze kapitán a odvtedy sa jeho politická podstata ďalej odhaľuje. Do toho zapadá aj čistenie strany od svojich kritikov, na ktoré sa v posledných týždňoch podujal.
Aby sme boli spravodliví, v každej strane sa čistka raz za čas stane. Najmä v stranách jedného muža. Nájde sa niekto, kto sa ozve proti straníckej línii, niekedy je to jednotlivec, inokedy celá regionálna organizácia (Mikuláš Dzurinda by vedel rozprávať). A v závislosti od toho, aká tá línia je a s čím je vlastne vnútorná opozícia nespokojná, prichádza upratovanie.
Vyhrážky bitkou aj nadávky. V SNS to vrelo najmä medzi Slotom a Belousovovou Čítajte Očista by mohla byť prospešná, ak by strana zo svojich radov vyháňala skorumpovaných členov, zlodejov, domácich násilníkov, xenofóbov a rasistov. Ale to sa na Slovensku nedeje prakticky v žiadnej strane a už vôbec nie v SNS.
A tak väčšinou odchádzajú členovia s nenaplnenými personálnymi či finančnými ambíciami, zriedkavejšie práve ľudia, ktorí chceli skutočne niečo zmeniť, no narazili.
O politikoch, hlavne predsedoch, stranícke upratovanie veľa odhalí. Veľa vypovedá o ich predstave riadenia samotných vecí verejných. Mečiar čistil stranu spôsobom parného valca a Dzurinda ako prefíkaný, ak nie zákerný stratég. Fico zase uplácal trafikami tých, ktorých už nechcel v strane.
Danko plní, čo sľúbil Chromíkovi Čítajte U Danka sa hrdosť stratila v bozkoch na výložkách, odbornosť vo väčšine nominácií a s autokraticky vyhadzovaním vnútorných kritikov odišla aj posledná slušnosť.
Nie že by odstrel kritikov na Slovensku bol niečím výnimočným.
Ale v čase keď máme fašistov v parlamente a susedné štáty opúšťajú demokraciu a menia sa na polototality, tak politici s autokratickými sklonmi sú to posledné, čo potrebujeme.
Už teraz ich máme, a nielen vo vláde, naozaj dosť.
