Až raz bude niekto na Slovensku budovať múzeum politických mŕtvol, pokojne by so zbierkou mohol začať na miestnom ministerstvo školstva, vedy a tých ďalších vecí.
Minister Plavčan už dávno nemal existovať, a to ešte aj v konkurencii Kaliňákov a Richterov – a to už je čo povedať.
Najväčším problémom pritom nie je prevalenie faktu, že z eurofondov na výskum a inovácie vyrobili aj cez jeho rezort obyčajný tunel. Ale nekompetentná znôška (nielen) legislatívnych náhod, na ktorú sa už nemôže pozerať ani jeho vlastná koalícia.

Problémom zlodejov vo vláde je, že ich samotná existencia – a ich nestíhanie – spôsobuje pomalý, plazivý rozklad systému. No to sa dá namáhavo opraviť, ak sa v ňom stále pohybujú ľudia schopní myslieť.
Škoda spôsobovaná všetkými Plavčanmi všetkých svetov v školstve však spočíva v tom, že po nich môžu zostať generácie, ktoré už myslieť nedokážu. Alebo ktoré ušli preč a vrátiť sa domov ani neplánujú.
A to sa opraviť nedá.