Najskôr to dlho trvalo. Potom sa dlho hádali. Potom sa to podarilo: z európskych peňazí sa konečne vybudovali vedecké parky v moderných budovách dokonca so špičkovými prístrojmi.
A teraz v týchto moderných budovách so špičkovými prístrojmi pôsobí asi trinásť ľudí. Dokopy, aj s vrátnikmi, kým vedci sa stále ukrývajú v labyrintoch azbestových kôlní, z ktorých ešte aj tie balkóny odpadávajú. Prístroje sú stále v škatuliach.
Ďalšie milióny z eurofondov na výskum rozdelili čudne Čítajte Nejako tak by zrejme vyzerala anekdota o stave slovenskej vedy.
“Ak by niekto chcel preliať európske peniaze cez nastrčené firmy na poslednú chvíľu si meniace alebo rozširujúce predmet činnosti spriazneným osobám, tiež by to nevyzeralo inak.
„
Ľahko sa potom spravodlivo rozčúliť, že zaťažko žiť v takejto krajine, na mieste, kde vzdelanosť je nadávkou a intelekt cudzím slovom, kde potrebujete hordy analfabetov nekladúcich otázky a kde bujnejú mýty o duálnom vzdelávaní; v krajine, kde svätým grálom je remeselník v automobilke, v štáte, v ktorom sa ani nepredstiera pohľad za najbližší roh robo- a automatizácie. Lebo, veď hej, oni sa ľahšie dajú kúpiť, keď nevymýšľajú nezmysly.
Ľahko sa je rozčúliť, že v takejto krajine, kde sa o vzdelanostnej spoločnosti iba blúzni a predstiera a výskum a inovácie tu nikto nikdy poriadne a systematicky nepodporoval – tak dajte tej akadémii a univerzitám, čo im patrí, schváľte im tie projekty a rozdeľte peniaze...
Lenže.
