Príbeh obyvateľov Veľkonočného ostrova v Tichom oceáne nás dlho fascinoval. Lebo vo svojej sebazničujúcej pochabosti akoby veštil aj našu budúcnosť.
Na ostrove sa usadili polynézski migranti v rokoch 700 až 1100. Čoskoro vytvorili početnú (15-tisíc obyvateľov v roku 1600) a prosperujúcu kultúru, ktorá bola schopná vytvoriť mohutné sochy moai – najvyššia merala desať metrov a vážila 82 ton – a postavili ich na obvode ostrova.
Ale preľudnenie, súťaženie o pôdu a zdroje viedli k tomu, že kmene stavali čoraz väčšie moai ako symbol ich moci, čo si zároveň vyžiadalo viac rúbania a väčšie stromy na to, aby sa sochy preniesli z kameňolomu na kopec.
Výsledok bol predvídateľný. Dôsledkom ľudskej aktivity (ako aj plienenie potkanmi, ktoré migranti priviezli z Ázie a ktoré vyžierali semená veľkých paliem, ktoré rástli na ostrove), bol Veľkonočný ostrov totálne odlesnený.
Na čo myslel drevorubač?
Malo to katastrofálny dosah na tamojší život: neostalo žiadne drevo na výstavbu domov ani na kanoe a tým prišli obyvatelia o kľúčový zdroj potravy z mora.
Vymrelo všetkých šesť druhov vtákov a všetkých 21 druhov stromy a keďže stromy predtým aspoň tienili a spevňovali hornú vrstvu beztak biednej pôdy, došlo aj k poklesu úrody.
Čoho mali ľudia dostatok, boli práve potkany a archeologické prieskumy potvrdzujú, že po roku 1600 potkan tvoril až 50 percent potravy bežného obyvateľa.
“Trump a zástupcovia brexitu a proroci bielej výnimočnosti volajú po neznalosti, sebeckosti, po uzavretí sa a po civilizačnom konflikte. Spochybňujú práve atribúty, ktoré by nás mohli ešte spasiť – vrátane vedomostí, tolerancie, skromnosti a schopnosti sa obetovať.
„
Čo je však ešte hrozivejšie, bez lodí usadlíci nemohli svojmu osudu uniknúť ako to pred nimi ľudia bežne robili, keď znesvätili svoj raj.
Museli ostať a znášať kanibalizmus, konflikty a hlad, až kým ostalo zhruba dve až tritisíc obyvateľov, keď tam dorazil prvý Európan. Presne na Veľkonočnú nedeľu v roku 1722.
Ako sa neskôr pýtal vedec: Na čo asi myslel ten človek, ktorý rúbal posledný strom na ostrove?
Lebo muselo byť jasné, že iné už nie sú: ostrov meria len 63 štvorcových kilometrov a z najvyššieho kopca sa dá celý vidieť. Rúbal, lebo mu došlo drevo na kúrenie? Či aj vedel, že rúbaním zavrie seba a svojich spoluväzňov na ostrove natrvalo – a robil to aj napriek tomu?
Vyčíňajú hlupáci so sekerou
Príbeh Veľkonočného ostrova je zaujímavý nielen preto, že nám pripomína našu vlastnú ničivosť a bezohľadnosť (inak na ostrove to nie je veľmi populárna myšlienka; asi príliš okato vyvoláva predstavu hlupáka so sekerou, ktorý seká konár, na ktorom práve stojí).
Nie, príbeh má ešte strašidelnejšie stránky. Napríklad to, že ľudská rasa, pri blížiacom sa momente oslobodenia od svojej planéty, je tiež odsúdená na vyčíňanie symbolických „blbcov so sekerou“.
Je to ako na Veľkonočnom ostrove – už aj my máme málo stromov. Pričom namiesto stromov si môžeme predstaviť aj klimatickú zmenu a vymieranie jednotlivých druhov zvierat na zemi.
