SME
Utorok, 7. apríl, 2020 | Meniny má Zoltán
AUTORSKÁ STRANA TOMA NICHOLSONA

Čo keď sa už nebude dať odísť?

Teórie fyziky predpovedajú, že vesmír je prázdny preto, lebo niečo vždy zabráni populácii pred útekom z planéty.

Sochy na Veľkonočnom ostrove. (Zdroj: TASR/AP)

Príbeh obyvateľov Veľkonočného ostrova v Tichom oceáne nás dlho fascinoval. Lebo vo svojej sebazničujúcej pochabosti akoby veštil aj našu budúcnosť.

Na ostrove sa usadili polynézski migranti v rokoch 700 až 1100. Čoskoro vytvorili početnú (15-tisíc obyvateľov v roku 1600) a prosperujúcu kultúru, ktorá bola schopná vytvoriť mohutné sochy moai – najvyššia merala desať metrov a vážila 82 ton – a postavili ich na obvode ostrova.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Ale preľudnenie, súťaženie o pôdu a zdroje viedli k tomu, že kmene stavali čoraz väčšie moai ako symbol ich moci, čo si zároveň vyžiadalo viac rúbania a väčšie stromy na to, aby sa sochy preniesli z kameňolomu na kopec.

Článok pokračuje pod video reklamou

Výsledok bol predvídateľný. Dôsledkom ľudskej aktivity (ako aj plienenie potkanmi, ktoré migranti priviezli z Ázie a ktoré vyžierali semená veľkých paliem, ktoré rástli na ostrove), bol Veľkonočný ostrov totálne odlesnený.

Na čo myslel drevorubač?

Malo to katastrofálny dosah na tamojší život: neostalo žiadne drevo na výstavbu domov ani na kanoe a tým prišli obyvatelia o kľúčový zdroj potravy z mora.

Vymrelo všetkých šesť druhov vtákov a všetkých 21 druhov stromy a keďže stromy predtým aspoň tienili a spevňovali hornú vrstvu beztak biednej pôdy, došlo aj k poklesu úrody.

Čoho mali ľudia dostatok, boli práve potkany a archeologické prieskumy potvrdzujú, že po roku 1600 potkan tvoril až 50 percent potravy bežného obyvateľa.

Trump a zástupcovia brexitu a proroci bielej výnimočnosti volajú po neznalosti, sebeckosti, po uzavretí sa a po civilizačnom konflikte. Spochybňujú práve atribúty, ktoré by nás mohli ešte spasiť – vrátane vedomostí, tolerancie, skromnosti a schopnosti sa obetovať.

Čo je však ešte hrozivejšie, bez lodí usadlíci nemohli svojmu osudu uniknúť ako to pred nimi ľudia bežne robili, keď znesvätili svoj raj.

Museli ostať a znášať kanibalizmus, konflikty a hlad, až kým ostalo zhruba dve až tritisíc obyvateľov, keď tam dorazil prvý Európan. Presne na Veľkonočnú nedeľu v roku 1722.

Ako sa neskôr pýtal vedec: Na čo asi myslel ten človek, ktorý rúbal posledný strom na ostrove?

Lebo muselo byť jasné, že iné už nie sú: ostrov meria len 63 štvorcových kilometrov a z najvyššieho kopca sa dá celý vidieť. Rúbal, lebo mu došlo drevo na kúrenie? Či aj vedel, že rúbaním zavrie seba a svojich spoluväzňov na ostrove natrvalo – a robil to aj napriek tomu?

Vyčíňajú hlupáci so sekerou

Príbeh Veľkonočného ostrova je zaujímavý nielen preto, že nám pripomína našu vlastnú ničivosť a bezohľadnosť (inak na ostrove to nie je veľmi populárna myšlienka; asi príliš okato vyvoláva predstavu hlupáka so sekerou, ktorý seká konár, na ktorom práve stojí).

Nie, príbeh má ešte strašidelnejšie stránky. Napríklad to, že ľudská rasa, pri blížiacom sa momente oslobodenia od svojej planéty, je tiež odsúdená na vyčíňanie symbolických „blbcov so sekerou“.

Je to ako na Veľkonočnom ostrove – už aj my máme málo stromov. Pričom namiesto stromov si môžeme predstaviť aj klimatickú zmenu a vymieranie jednotlivých druhov zvierat na zemi.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4ZAS na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4ZAS na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Téma: Autorská strana

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Donald Trump, Stephen Hawking, Rastliny, Veľkonočný ostrov

Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy budú lieky a vakcína na koronavírus

Prečo tak dlho trvá, kým budeme mať lieky.

Podcast Dobré Ráno.

Naď: Moji predchodcovia radšej platili pokuty, než by si priznali pochybenia

Minister obrany hovorí, že pre boj s koronavírusom má viaceré alternatívy aj armáda.

Minister obrany Jaroslav Naď.
Autorská strana Samuela Marca

Toto sme o Matovičovi vedeli v roku 2020 (píše Samo Marec)

Takíto ľudia sa nakoniec odkopú vždy, ale krízy milujú.

Predseda vlády Igor Matovič.

Denník SME s rúškom na ochranu tváre len za 2,90 €

Rúško z textílie na opakované použitie nájdete v denníku SME v utorok 7. apríla.

Neprehliadnite tiež

Píšu Miroslav Kollár a Viktor Nižňanský

Deň potom. Čo bude s mestami a obcami po pandémii?

Slovensko je príliš centralizované, čo skomplikuje rýchlu nápravu dôsledkov krízy.

Ľudia s ochrannými rúškami v Bratislave.
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

V pozadí ministra dopravy vidieť viacero podnikateľských skupín

Nový šéf úradu ministerstva pracoval na školstve, kde ho prijímal Pellegrini.

Minister dopravy Andrej Doležal.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovič nemá súperiť o najlepší status, ale dôveryhodne vysvetľovať

Veľa Slovákov vie, že sieť zdravotníctva všetkých neunesie, preto sú zodpovední

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Záchrana za každú cenu (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Mikuláš Sliacky).