Nemecká kancelárka Angela Merkelová konečne vydestilovala európske podráždenie z Turecka a jeho prezidenta Erdogana a naliala mu pohára čistého vína: prestaň provokovať a vymýšľať, lebo ti zoberieme hračky.
Spor je však detinský iba naoko. Turecko minulý týždeň zatklo nemeckého aktivistu Petra Steudnera z ľudskoprávnej organizácie Amnesty International za terorizmus – obvinenie také absurdné, až to bola jasná urážka.
Pár dní predtým Erdogan zakázal, aby nemeckí poslanci navštívili nemeckých vojakov umiestnených v Turecku ako súčasť misie v Sýrii.
Gabriel uistil nemeckých Turkov, že konflikt s Ankarou s nimi nesúvisí Čítajte Všetko malo slúžiť ako nátlak na Merkelovú, aby vrátila tureckých generálov, ktorí vraj pomáhali pri minuloročnom puči a potom našli azyl v Nemecku. A určite to bola aj pomsta za nemecké rozhodnutie nedovoliť tureckým politikom osloviť krajanov v Nemecku pred marcovým referendom dávajúcom viac právomocí Erdoganovi.
“Nemecká odpoveď Erdoganovi avizuje koniec éry vydierania, keď si mohol vynútiť miliardy eur z Bruselu len rinčaním kľúčov od utečeneckých táborov.
„
Je však každému jasné, že nie sme svedkami len ďalšieho Erdoganovho záchvatu zlosti.
On len skúša, nakoľko sa Európska únia bojí miliónov sýrskych utečencov ubytovaných v Turecku a koľko ešte od nej získa za to, že ich (zatiaľ) neženie smerom na Berlín.
Chce tiež ukázať domácemu publiku, kto je šéfom a že normy a pravidlá podľa neho dekadentného Západu tam neplatia.
