Autor je ekonóm a vysokoškolský pedagóg
Rok 2017 je výnimočný tým, že súčasne prebiehajú voľby v dvoch kľúčových krajinách Európskej únie, Nemecku a Francúzsku. Takto sa Nemci a Francúzi nezladili už 15 rokov.
Nevyzerá to, že by septembrové voľby do Bundestagu skrývali veľké prekvapenia a keďže Emanuel Macron aspoň na chvíľu zažehnal lepenovskú hrozbu, lepší moment na koordinovanú fiškálnu politiku nebude.
“Vo Francúzsku sa k silným odborom a štrajkovej kultúre pridáva fakt, že chce reformovať v ten najhorší možný moment. Konkurencia pracovníkov z kultúrne blízkych krajín netlačí na nižšie mzdy, skôr naháňa hlasy Národnému frontu.
„
Tak to aspoň vidí Villeroy de Galhau, guvernér francúzskej centrálnej banky.
Pod koordinovanou politikou treba chápať kombináciu uvoľnenejšej politiky na východnom brehu Rýna a reforiem na tom západnom. Cieľom je podľa de Galhauveho slov posilniť eurozónu.
Exportéri vo zvyšku eurozóny by sa silnejšiemu nemeckému dopytu nabudenému expanzívnejšou fiškálnou politikou celkom určite potešili a zdravšie verejné financie a reformovaný trh práce vo Francúzsku by taktiež napomohli vystužiť európsky projekt.
Uvoľniť verejné financie v Nemecku je tou jednoduchšou časťou skladačky, skutočným hlavolamom je ako oživiť francúzsku ekonomiku bojujúcu s desaťpercentnou nezamestnanosťou, dlhom takmer vo výške HDP a v minulom roku po Španielsku najvyšším deficitom štátneho rozpočtu.
