Nejeden úsmev na tvári vyvolala správa, že predseda parlamentu Andrej Danko mení svoj mediálny tím.
Samozrejme, ak je za výmenou hovorkyne spôsob, akým reflektovala Dankovu návštevu Kórey, potom je nespokojnosť jej nadriadeného namieste. Otázkou je, či problém Dankových mediálnych výstupov spočíva len v ich sprostredkovateľoch.
Najväčší mediálny trapas si Danko spôsobil sám legendárnym bozkávaním kapitánskych výložiek. (Ozaj, našiel by sa odvážny politik, ktorý by pobozkal svoju modrú knižku?)

Hneď na to – kým je reč o Dankovi ako o predsedovi parlamentu – si zavaril kauzou otvárania cudzej pošty. Človek nezávidí mediálnemu tímu, ktorý musí niečo také vysvetľovať, alebo to dokonca prezentovať ako úspech.
“Ozaj, našiel by sa odvážny politik, ktorý by pobozkal svoju modrú knižku?
„
To isté platí aj o novele rokovacieho poriadku. Veru žiadneho hovorcu nebolo treba, verejnosť dokázal Danko rozosmiať aj sám:
„Som zodpovedný aj za to, že Národná rada musí byť tou vzorovou inštitúciou, ktorá bude príkladom pre žitie ľudí, pre správanie sa ľudí k sebe a inštitúciou, ktorá rieši problémy ľudí.“ Nehovoriac o známom výroku: „Ja v živote nepoužívam papier, keď čítam.“