ktorá bola nad jeho sily. Defetistické vyjadrenie, že to môže zabaliť a odísť do privátnej sféry, kde mu bude iste lepšie, svedčí aj o tom, že tento problém na svojom poste nezvláda a že vláda ho nechala jednoducho v štichu. Na jeho obranu treba dodať, že ide o prvého ministra po šiestich rokoch, ktorému sa podarilo donútiť vládu, aby sa mzdami v rezorte zdravotníctva vážnejšie zaoberala, a ktorý pre lekárov vybojoval zvláštnu tarifnú tabuľku, aj keď zatiaľ len na papieri, čo sa v rezorte zdravotníctva už stalo príznačné. Treba dodať, že tlak lekárskej obce prostredníctvom komory a neskôr lekárskych odborov nebol nikdy až taký silný ako práve za jeho ministrovania. Nátlakové akcie, ktorými lekári hrozili, sa mu darilo odďaľovať neustálymi rokovaniami a sľubmi, ale, paradoxne, aj vďaka veľmi lojálnemu odborovému zväzu zdravotníckych pracovníkov pod vedením Repáša. Ten podľa vyjadrení LOZ dnes už neobhajuje ani záujmy lekárov, ani sestier v teréne. Ak je však pravda, čo nečakane povedal minister, že vláda vlani v lete neschválila žiadne termíny, potom treba otvorene povedať, že sa tu celý polrok systematicky vedome verejne zavádzala celá lekárska i zdravotnícka obec. Bol to totiž práve Javorský, ktorý opakovane chlácholil štrajkovo naladené lekárske odbory, ktorým na jar i v lete držala stranu i verejná mienka. Jeho častý argument znel, že štrajkovať niet prečo, lebo vláda schválila materiál o dlhodobej stratégii, podľa ktorej sa budú etapovite a doslova v konkrétnych termínoch zvyšovať mzdy lekárov. Klamal minister pol roka zámerne alebo sa z lekárov jednoducho vysmieva? Argumentov, prečo nie je možné zvýšenie miezd od januára, uviedol minister hneď niekoľko. Za najdôležitejšie označil, že si to vyžaduje nový spôsob financovania, ktorý už je vypracovaný. Kým však dôjde do praxe, bude to aj podľa najväčších optimistov trvať aspoň pol roka. Protirečení a nesplnených sľubov na jedného ministra zdravotníctva viac než dosť...