K návrhu zákona o výnimočnom stave zaujal včera stanovisko aj minister spravodlivosti Liščák. Zdôraznil, že ide iba o pracovnú verziu návrhu zákona, ktorého legislatívny proces sa iba začal, a vyslovil počudovanie, že jeho znenie vyvolalo búrku nevôle zo strany opozície. Treba dodať, že o pracovnú verziu návrhu pôjde až do chvíle, keď ho parlament schváli, aj to majú ešte vláda a prezident možnosť svojimi pripomienkami do textu zákona zasiahnuť. Dôležité však je, že návrh zákona je hotový, čo sa týka práce ministerstva spravodlivosti, keďže ho už poslalo do vládnej budovy.
Minister Liščák toho nepovedal veľmi veľa, ale veľmi veľa zavádzal. "Chcem upozorniť a našich občanov poučiť, že ide o situáciu, keď môže dôjsť k živelnej pohrome, nejakej technickej pohrome, keď môže dôjsť k nejakej katastrofe a vždy vtedy je, samozrejme, štát povinný chrániť predovšetkým záujmy našich občanov, chrániť ich zdravie, rodiny," povedal pán minister, ktorý bez najmenších pochybností zodpovedá za činnosť svojho rezortu. Zároveň spresnil, že "táto právna úprava nie je namierená proti našim občanom, nie je namierená proti opozícii, proti nikomu. Ňou si chceme chrániť len to, čo sa chrániť v takýchto situáciách má". Návrh zákona však absolútne nič nehovorí o živelnej pohrome či technickej katastrofe, ale o tom, že "výnimočný stav je stav narušenia vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu skupinami osôb alebo jednotlivcami". Návrh zákona síce nehovorí o namierení proti občanom, iba definuje, že občan je počas výnimočného stavu povinný strpieť zásahy do "nedotknuteľnosti svojej osoby a súkromia, vlastníckych práv, osobnej slobody, domovej slobody, listového tajomstva, slobody pohybu a slobody zhromažďovania".