li akciu proti skínom." (mjr. P. Kamenský, hovorca Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi)
Dvakrát sa v prítmí zaleskol nôž, dvakrát jeho ostrie preniklo do hrude človeka a dvakrát smrteľne zasiahlo srdce. V auguste minulého roka Róm v autobuse prievidzskej MHD zaútočil nožom na vojaka základnej služby Jaroslava Bahnu zo skínskej komunity, o niekoľko mesiacov neskôr, 22. decembra, rovnakým spôsobom zavraždil v Handlovej osemnásťročný, v minulosti už raz trestaný mladík Gustáva Baláža a vážne zranil aj jeho syna. Keď major Pavol Kamenský, hovorca Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi nahlas bilancuje tragédie, zamieri ku oknu kancelárie, zahľadí sa do ulíc a nešťastne pokrúti hlavou. "Tie vraždy, to je závažné, veľmi závažné." Potom sa otočí a potichu zahromží: "Vyplývajú z hlúposti mladých ľudí." Major má tri roky do dôchodku, bol by najradšej, keby v okrese zavládol pokoj, keby nejestvoval žiadny skínsko-rómsky problém, keby už netiekla krv. Lenže všetko je inak. V Prievidzi pôsobí početná skupina skínov, je tu množstvo Rómov, boli už dvaja mŕtvi. V Prievidzi stúpa napätie. A do toho všetkého prichádza Róm Marek Baláž a v handlovskom dome kultúry navrhne svojim súkmeňovcom, aby oni, Rómovia z Prievidze a z Handlovej, založili vlastnú domobranu.
Domobrana v akcii
Večer, v piatok 3. januára zaregistruje Radka Balážová, Marekova manželka, pri ich paneláku na prievidzskom sídlisku Zápotôčky množstvo chlapcov. Prizrie sa im bližšie a zhrozí sa: veď sú to skíni! Má na to svedka, na návšteve u Balážovcov je v ten deň priateľka Vlasta Cínová. Okamžite vytočí číslo polície. Do terénu vyrážajú tri motohliadky, no podľa policajných zdrojov nájdu na Zápotôčkách namiesto skínov početnú skupinu ozbrojených Rómov. "Šiestich sme zadržali, pretože nemali pri sebe doklad totožnosti," vysvetľuje major Kamenský a poponáhľa sa s vysvetlením podrobností o ďalšej policajnej akcii. "Ale skínov sme tiež vzali - o dva kilometre ďalej sme ich pristihli ozbrojených bejzbalovými palicami v reštaurácii Galaxia." Marekova manželka nad policajnou verziou zalomí rukami. "Boli to skíni, prisahám. A nekorzovali sa tu náhodou..."
Zdá sa, že na udalostiach z tretieho januára, pri ktorých, našťastie, netiekla krv, je najviac zainteresovaný pätnásťročný Róm Ľubo Baláž, prezývaný Herkules. Mladíka s účesom vzdialene pripomínajúcim Irokéza vytiahol vo večerných hodinách z bytu telefonát jeho kamaráta, ktorý mu oznamoval, že skíni neďaleko reštaurácie Lúky naháňajú Róma Jíra Mirgu. "Šli sme asi šiesti Rómovia za nimi, chceli sme Jírovi pomôcť, no o chvíľu na nás z biliardového klubu vybehlo asi tridsať skínov a začala sa naháňačka. Stiahli sme sa do nášho bytu na šiestom poschodí." Chlapec, ktorý o sebe tvrdí, že ešte do jesene minulého roku patril medzi skínov, no odišiel od nich, lebo ho vraj samotní skíni bili pred školou, zabarikádoval dvere bytu a tíšil hysterický plač mladších súrodencov. "Asi piati skíni stáli pod našimi oknami, ostatní boli na schodišti a búchali nám na dvere. Počul som výkriky, že postačí jeden granát a budeme v p...." spomína Herkules. Rómovia dodnes nechápu, prečo nezakročila mestská polícia, keď vraj skíni pred ňou hajlovali, a prečo privolané policajné motohliadky odvliekli Rómov a skínov nechali utiecť. Polícia tvrdí, že neskôr zadržali i rovnaký počet skínov. Rasťo Havalda z Nadácie Fórum na podporu nezávislého myslenia prípad uzavrie: "Je veľmi pravdepodobné, že rómska verzia je pravdivá, poznám situáciu v Prievidzi a viem, kde je realita a kde sa začína fantázia."
Hranice trpezlivosti
Mareka Baláža
"Že vzali spred Herkulesovho domu iba Rómov? To je typické, vždy brali prvých Rómov." Zakladateľ rómskej domobrany vidí aj v treťom januári opodstatnenie svojho nápadu. V kuchyni bytu na Zápotôčkách s výrazom tabakového štamgasta prehltne dym a povie: "Polícia nám chce vnútiť, že domobrana je vojenská alebo polovojenská organizácia, ale tak to vôbec nie je!" Zvýši hlas a strmo sa zahľadí pred seba. "Domobrana, to nie je žiadny menoslov, žiadna súpiska konkrétnych mien, nijaké členské poplatky, nijaká politická strana či hnutie. Je to signál pre slovenskú vládu, pripomenutie sa polícii, avízo štátnej správe, že my, Rómovia, sa už nenecháme mlátiť skínmi a že sa chceme, ak nás napadnú, brániť vlastnými silami." Marek vie vzrušujúco hovoriť o rómskom strachu, o obave z bitky, z násilia, ktorého prievidzské stopy zaznamenáva v posledných štyroch rokoch s buldočou neúnavnosťou. "Vlani v novembri prišli do môjho bytu pätnásti Rómovia, zástupcovia štyroch rómskych komunít, a povedali mi, že už majú dosť skínskeho násilia. Ak vraj polícia neurobí opatrenia, prestanú kupovať potraviny a radšej minú peniaze na zbrane. To je vylúčené, vravím im, to nemôžete urobiť, verejná mienka, ktorá je beztak zameraná protirómsky, by sa od nás definitívne odvrátila." Vtedy údajne padol Balážov návrh, aby sa Rómovia zabezpečili signálmi voči vláde, voči polícii - zriaďme domobranu. "Navrhol som, aby sa chlapi, ktorí bývajú v najohrozenejších domoch, spájali. Aby si pri útokoch pomáhali, aby sa dokázali spolu ubrániť. Je to občianska aktivita, nič viac. Povedzte, kto by sa nebránil, keď sa mu do bytu dobýja horda výrastkov, alebo keď človeka prepadnú na ulici? Domobrana ako východisko z núdze jednoducho musela vzniknúť, pretože ani polícia, ani štátna správa a napokon ani vláda neriešili skínsko-rómsky problém, ktorý na hornej Nitre eskaluje od roku 1992. Už vtedy som upozorňoval bývalého primátora Prievidze pána Součka, že v meste pôsobí skupina skínov, ktorá sporadicky útočí na občanov rómskeho pôvodu, na ženy, deti aj na chlapov." Podľa Mareka Baláža, ktorý bol s napadnutými Rómami v každodennom styku, sa rozhovory medzi obeťami útokov a políciou odohrávali približne v tomto štýle:
