P ozrite sa, aký robia bordel. Vidíte to, na vlastné oči som odfotografoval, stany a okolo nich rozhádzané odpadky. Takto si migranti predstavujú Európu. A melóny? Nejedzte melóny! Ak majú vo svojej dužine trhlinu, spôsobia vám rakovinu. Zaručená rada, tvrdí to aj vygooglilsomsibájačnéholiečiteľa.com.
Na internete nemusíte chodiť po podobné príklady ďaleko, tieto sú len z minulého týždňa. Šíria sa sociálnymi sieťami, produkujú ich pokútne weby s nejasným pozadím, ľudia ich odušu čítajú, lajkujú, komentujú a rozhorčujú sa, že v akom to žijeme dnes svete, že kým oni musia makať, tak hentí aj tamtí a onakí sú hentakí aj tamtakí aj onakí. Lebo asi Slovensko starým Slovákom, Taliansko Etruskom a Vatikán švajčiarskej garde.
Pri debate o hoaxoch a falošných správach pritom narazíte na dva základné problémy: nákladovú asymetriu a šírenie. V prvom prípade platí, že je veľmi jednoduché a lacné hoax vytvoriť, no nepomerne ťažšie akékoľvek klamstvá a nezmysly preverovať (a vo všeobecnosti, robiť žurnalistiku založenú na faktoch).
V druhom zase, že ľudia majú v hlavách ukotvenú tendenciu vnímať a šíriť najmä správy vymykajúce sa z ich nudnej normálnosti, navyše, obzvlášť ak súhlasia s ich zvnútornenými predsudkami.
Preto sa správa o opravenej škôlke nikdy nestane takým virálom ako klamstvo o ukradnutom kvetináči s muškátmi, ktorý zmizol v noci – a, jasné, to auto s Rómami, migrantmi, Bratislavčanmi, záhradkármi, Marťanmi (doplň podľa preferencií) tam určite stálo náhodou.
Keďže však veda nerada domnienky, výskumníci sa na oba problémy pozreli podrobnejšie. Pri sledovaní šírenia falošných správ napríklad pomohol matematický model, ktorý sa používa aj na skúmanie epidémie chrípky.
Tri dôvody, prečo spoločnosť verí hoaxom
„Ak žijete vo svete, v ktorom vás bombarduje odpad –, aj keď sa považujete za dobrého v rozlišovaní -, napokon rozoznáte iba jeho časť. A stále budete šíriť nezmysly,“ vysvetľuje Filippo Menczer pre Scientific American.