Autor je politológ a publicista
Popoludní 20. júla hlasovala poľská vláda za schválenie zákona: 235 hlasov proti 192, pri 23 zdržaniach sa. Ak prezident Duda nevyužije svoje právo veta (v pondelok 24. 7. povedal, že bude dva z troch zákonov vetovať - pozn. red.), zákon nadobudne účinnosť ešte pred najbližším zasadnutím zákonodarného zboru.
Súčasný útok na nezávislosť súdnictva poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) vyhnal do ulíc tisíce ľudí. Tento útok právom odsúdili ako podkopávajúci princíp oddelenia právomocí a systému kontroly a rovnováhy.
“V revolučnom zápale má vernosť strane prednosť pred schopnosťami – exemplárnymi príkladmi čoho sú Julia Przyłębska, hlavná sudkyňa Ústavného tribunálu, ktorá nemá ani doktorát práva.
„
No skôr než interpretovať ho buď ako útok na republikánske a liberálno-demokratické princípy pri hľadaní neobmedzenej moci, alebo blitzkrieg proti súdom (štandardné liberálno-demokratické kritiky) by sa mal chápať ako prvok širokej a vyčerpávajúcej zmeny režimu.
Je to najnovší – ale zrejme nie posledný – krok v rámci takzvanej „dobrej zmeny“, ktorou sa PiS zaoberá od svojho volebného víťazstva v roku 2015.
Šokoval aj vlastných. Poľský prezident Duda vetuje sporné zákony o súdoch Čítajte Hráčom aj rozhodcom
Tri nové zákony (dva z nich už schválil parlament a čakajú na podpis prezidenta a jeden ešte parlament zvažuje) dajú PiS moc nad súdnictvom. Prvý návrh zákona poskytuje strane nadvládu nad členmi Národnej rady súdnictva – ústavného orgánu zodpovedného za nominácie v súdnictve (Súdna rada - pozn. red.).
Druhý návrh zákona dáva ministrovi spravodlivosti moc vymenovať vrchných sudcov nižších súdov.
A tretí, o ktorom sa ešte debatuje, prevzatie moci uzatvára: v súčasnej forme ukončuje mandáty všetkých sudcov najvyššieho súdu – okrem tých, ktorým osobne dovolí zotrvať minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro.
Tento zákon ustanovuje aj „disciplinárnu komoru“ na najvyššom súde, ktorá bude určovať disciplinárne procesy voči všetkým sudcom v krajine – tento proces sa bude iniciovať na požiadanie ministra Ziobra.
Treba poznamenať, že minister spravodlivosti je zároveň generálnym prokurátorom a má právo osobne riadiť a dozerať na ľubovoľné vyšetrovanie, ktoré si vyberie.
Polovicu kráľovstva každému, kto nájde ústavné odôvodnenie pre čokoľvek z vymenovaných zmien. Ak tieto tri neústavné zákony vstúpia do platnosti, Právo a spravodlivosť bude prakticky schopná zaplniť najvyšší súd a všetky nižšie súdy svojimi vernými a bude disponovať disciplinárnym nástrojom proti tým, ktorí sa po vymenovaní stanú príliš nezávislými a ktorí sa napríklad rozhodnú ísť proti prokuratúre.
Reorganizácia najvyššieho súdu tiež poskytne vládnucej strane posledné slovo (hoci nepriamo) vo volebnom procese – keďže práve najvyšší súd skúma volebné nezrovnalosti a rozhoduje o zákonnosti volieb.
PiS bude vďaka svojmu ministrovi spravodlivosti zároveň hráčom aj rozhodcom.
Ako PiS postupovala
Od svojich víťazstiev v prezidentských a parlamentných voľbách roku 2015 vymenovala Právo a spravodlivosť (protiústavne) verných sudcov do ústavného tribunálu, prebrala médiá a zaviedla nevyslovené stranícke pravidlá pre výber štátnych zamestnancov.
Tribunál sa už ukázal ako povoľný. Verejnoprávne médiá sa stali nástrojom propagandy parlamentnej väčšiny. Štátne úrady pomaly obsadzujú verní straníci.
PiS okrem toho vytvorila „územnú obranu“ – polovojenský útvar priamo podliehajúci ministerstvu obrany.
Zmenila aj školské osnovy, aby odrážali a propagovali nacionalistické a fundamentalistické katolícke nálady, čím si získala podporu cirkvi s výdatnými darmi.
A v neposlednom rade zvýhodňuje parlamentný zákon štátom financované podujatia a národný inštitút slobody, ktorý má byť vytvorený, poskytne vláde moc nad organizáciami občianskej spoločnosti.
Hoci tento zákon, ktorý v praxi umožňuje ústrednej vláde rozpustiť miestne úrady, vetoval Vrchný verejný notár Andrzej Duda (úradujúci prezident - pozn. ned.) v rámci celkom výnimočného odporu (alebo zámernej dymovej clony), neznamená to, že túžba podrobiť si miestne správy vyprchala.
PiS. Obyčajná poľská diktatúra Čítajte Občianska spoločnosť má len tlieskať
Nedávne návrhy zákonov o súdnictve pokračujú v sérii zmien. Spoločne sústreďujú politickú moc v rukách súčasných politikov a – ako ukazuje politická prax za PiS – drasticky vychyľujú rovnováhu moci v prospech výkonnej brandže, čím redukujú legislatívu na stroj na pretláčanie zákonov, a súdnictvo na presadzovateľa zákonov koncipovaných exekutívou a dodávateľa žiaducich rozhodnutí.
“V propagandistickej vojne proti stále nezávislým inštitúciám režim triafa do ich prestíže a legitímnosti. A v konečnom dôsledku nahrádza ústavne definovanú hierarchiu moci stranícka hierarchia.
„
Každý, kto o tom pochybuje, by mal sledovať žalostné predstavenie kriku a pískania, ktoré poslanci vládnucej strany predviedli počas parlamentnej debaty o návrhu zákona o najvyššom súde, alebo počúvať ministra Ziobra, ako určuje, kto je vinný ešte pred skončením procesu.
Tieto zmeny tiež stierajú hranice medzi odlišnými odvetviami (deľby moci - pozn. red.), pričom exekutíva rozširuje svoj dosah na ostatné a začína sa zúčastňovať na ich chode.
A čo je dôležité – a opäť, ako ukazuje nedávna politická prax – v tejto PiSokracii sa voľby zredukovali na plebiscit a volebné víťazstvo sa považuje za mandát na ľubovoľnú politiku, aká sa víťazovi zapáči, napriek potenciálnemu odporu a kritike.
Zároveň sa má občianska angažovanosť obmedziť na jasanie na štátom organizovaných zhromaždeniach – ako na tom, ktoré malo vítať Donalda Trumpa – alebo na prejavy nenávisti po leteckej katastrofe pri Smolensku, a každá nezávislá mimovládna organizácia môže byť potlačená.
Neschopní, ale verní strane
Právo a spravodlivosť ospravedlňuje túto zmenu režimu ako sine qua non upevnenia a stabilizovania štátnych inštitúcií: súdy treba očistiť od zvyškov komunistických aparátčikov, ktorí sú údajne ešte vždy v súdnictve, miestne samosprávy treba vyčistiť od zabetónovaných klík, verejnoprávne médiá majú predstavovať alternatívu k súkromným, ktoré slúžia starým elitám.
Tieto diagnózy do istej miery korešpondujú s náladami niektorých vrstiev poľskej spoločnosti, pre ktoré má štát často tvár arogantného miestneho sudcu alebo skorumpovaného miestneho úradníka.
Iróniou však je, že spôsob, akým sa táto zmena uskutočňuje, jednoducho ničí štátne inštitúcie. V revolučnom zápale má vernosť strane prednosť pred schopnosťami – exemplárnymi príkladmi čoho sú Julia Przyłębska, hlavná sudkyňa ústavného tribunálu, ktorá nemá ani doktorát práva, alebo Bartłomiej Misiewicz, bývalý hovorca ministerstva obrany, ktorý ani neskončil vysokú školu, napriek štúdiu na troch rôznych školách.
V propagandistickej vojne proti stále nezávislým inštitúciám režim triafa do ich prestíže a legitímnosti. A v konečnom dôsledku nahrádza ústavne definovanú hierarchiu moci stranícka hierarchia.
Toto úsilie koordinuje Jarosław Kaczyński, oficiálne iba poslanec a predseda PiS. Jeho ovládanie prezidenta Andrzeja Dudu a premiérky Beaty Szydłovej pochádza na jednej strane z jeho kontroly nad radovými členmi PiS a na druhej z jeho charizmatickej moci nad spoľahlivými voličmi jeho strany.
Nie je tajomstvom, že aj Duda, aj Szydłová sa k svojim postom dostali vďaka Kaczyńského požehnaniu, a dosiaľ bolo evidentné, že ich politické kariéry sa môžu skončiť z jeho rozmaru. Kaczyński zároveň ostáva mimo ústavnej zodpovednosti za porušenia ústavy, ktorých sa dopustili jeho stranícki podriadení.
Dúfajme, že Duda to pochopil. Nie sú dve Poľská, iba jedno Čítajte Ani veto Poľsko nezachráni
Tri zákony, ktoré podriaďujú súdnictvo vláde, ešte nenadobudli účinnosť – a vzhľadom na nedávne vyhlásenia Andrzeja Dudu (ktorý akoby sa rozpamätal, že nie je verejným notárom, ale prezidentom, a ako hlava štátu má právo veta) sa možno nebudú uplatňovať v tej najpoburujúcejšej forme.
No bez ohľadu na to – ani slabšie verzie návrhov zákona nezachránia nezávislosť súdnictva.
Opozíciu čaká ťažká dvojitá úloha: na jednej strane musí urobiť všetko možné, aby zastavila zmeny zavádzané protivníkom, ktorému akoby nezáležalo na kritike. Na druhej strane musí prísť s návrhom, ako obnoviť ústavnú kultúru.
Inak môže – aj keby sa vláda PiS-u zázračne ukázala krátkou – dedičstvo „dobrej zmeny“ poznamenať poľskú politiku nie na roky, ale na celé nasledujúce desaťročia.
Autor: Jan Smoleński
