Čím ďalej, tým viac sa americký prezident Donald Trump podobá na najznámejšieho slovenského autokrata Vladimíra Mečiara.
Obaja prejavili nezvyčajnú sympatiu k Rusku a nešťastnú ľahostajnosť k demokratickým štandardom, obaja sa nečakane stali prezidentmi, a ajhľa! Obaja obdivovali prezidentskú právomoc udeliť milosť.
Sú síce niektoré drobné rozdiely v ich vzťahu k amnestiám. Mečiar napríklad využil amnestie až na konci búrlivého vládnutia v roku 1998. Takže sa nahromadilo dosť toho, čo bolo treba skrývať.
“Mnohí za Mečiara trpeli pocitom zúfalstva a hanby pre úroveň našej politiky. A pozrite sa, kto dnes zápasí s tým istým hulvátstvom – ten, čo voľakedy o nás hovoril, že sme čiernou dierou na mape.
„
Trump na druhej strane iba po šiestich mesiacoch v úrade vyhlásil, že „všetci súhlasia, že prezident má neobmedzenú moc amnestovať“.
Čo možno nie je diskusia, ktorú treba otvoriť tak skoro po voľbách. Veď si nový obyvateľ ešte len zvyká, kde sú záchody v Bielom dome.
Ale inak sú to podobné prípady. Obaja sa dokonca nejakým spôsobom týkali Ruska – únos Kováča ml. urobil zo Slovenska banánovú republiku a ešte viac nás vzdialil od členstva v NATO, kým Trump spomenul amnestie v kontexte vyšetrovania možného prepojenia jeho administratívy s Kremľom.
Predtým, ako spomenuli amnestie, každý líder prepustil aspoň jedného svedomitého vyšetrovateľa, ktorý mu spôsobil bolesť hlavy (v Trumpovom prípade šéf FBI James Comey). A každý siahol po amnestií (v Trumpovom prípade zatiaľ iba verbálne) dávno predtým, než bolo jasné, čo sa naozaj stalo.
