Bol by to pekný reklamný slogan. Čo sa na Slovensku neoplatí? Poctivo pracovať v škole alebo vo fabrike za mesačnú mzdu. A čo sa oplatí? Byť Smeru tak blízko, aby sa človeku ušlo čo najviac z neho vychádzajúcej životodarnej energie.

Oplatí sa byť Kaliňákom, oplatí sa byť Širokým, Bašternákom, Výbohom. A oplatí sa byť aj Jahnátkom. Spoločne s premiérom chodiť po poli, poláskať na letnom slnku zrelé klasy... a stať sa šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
“Ide o to, aby sa zachovali navonok nízke faktúry, aby ich predseda vlády v záchvate zlosti nemusel demonštratívne trhať.
„
Kreslo na čele tejto inštitúcie je samo osebe lukratívnym postom: predošlý šéf ÚRSO Jozef Holjenčík podľa majetkového priznania za rok 2015 vykázal príjem z verejnej funkcie vo výške 70 884 eur. Ale keď má človek to šťastie a narodí sa ako Jahnátek, zďaleka nie je jeho šťastím len ministerský, poslanecký alebo regulátorský plat. Môže si dovoliť oveľa viac.
Môže mať také šťastie, že sa z ničoho nič stane ministrom, stačí mu len pôsobiť pod strechou Plastiky prepojenej umelými vláknami s Jurajom Širokým. Ešte aj polícia zastaví prešetrovanie fiktívnych zmlúv o sprostredkovaní, ktoré za jeho pôsobenia údajne pripravili Plastiku o 62 miliónov. Veď je to premlčané.