„I want my Poland back!“ volali ešte v marci minulého roka demonštranti na krakovskom námestí. Skupina pár desiatok ľudí s odznakmi KOD prevolávajúca heslá trpezlivo čakala na príchod vládnych limuzín. Prezident Andrzej Duda vystúpil a prešiel náhlivo za pomoci ochranky do reštaurácie, kým na neho demonštranti mávali ústavou.
A práve Duda v pondelok prekvapivo naznačil, že nie je ich Poľsko, a to druhé Poľsko. Nie sú odsúdení na boj, v ktorom vždy jedna polovica ide po krku tej druhej. Tým, že ohlásil veto dvoch z troch zákonov, ktoré už prešli oboma poschodiami parlamentu, sa odchýlil od predpokladanej dráhy.
“Ak Duda nastaví nohu rozbehnutému Kaczyńskému, mohol by ukázať stredoeurópskym lídrom, že v krajine budú musieť strpieť aj tých, s ktorými vášnivo nesúhlasia.
„
Strana Právo a spravodlivosť – aký smiešny sa teraz zdá ten názov – ktorá si Dudu vypestovala, asi nečakala iné ako prezidentské osvedčenie. Kritická verejnosť sledujúca ťaženie Kaczyńského strany sa zase utvrdzovala, že podpisom vstupuje do čias vlády jednej strany.
Ak však Duda skutočne nepodpíše, parlament nezíska väčšinu na prelomenie jeho veta, bude to zádrh v mocenskom mechanizme, ktorý Kaczynski vystaval.
Možno ide iba o drobné zdržanie, ktoré na chvíľu rozptýli paranoju, že Kaczyńský má veľký plán návratu Poľska do autoritárskych čias. Duda teda urobí pár obradov, aby pred európskymi krajinami Poľsko nestratilo tvár.
Šokoval aj vlastných. Poľský prezident Duda vetuje sporné zákony o súdoch Čítajte Ale skúsme naivne veriť, že ide o viac. A prezident si uvedomil, že tých pár desiatok Krakovčanov, ktorí ho vtedy čakali pred reštauráciou, neboli len podráždení voliči opozičnej Platformy. Lebo predkladané zákony neberú Poľsko len tej mestskej elite, proti ktorej strana úspešne brojila. Ale všetkým Poliakom.
