Autor je riaditeľ Centra pre teritoriálne medzinárodné štúdiá pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
Oči zástancov demokracie sa v týchto dňoch právom upierajú na Poľsko. Návrhy zákonov, ktoré by prakticky znamenali podriadenie súdnej moci vládnym politikom, totiž nenechávajú priestor na inú interpretáciu, než je koniec deľby moci. Čo je neprípustné v demokratickom a právnom štáte.
Prvé varovania pred poklesom kvality demokracie pritom zaznievali od politológov a intelektuálov, ktorí sa venujú strednej Európe, už pred finančnou krízou v roku 2007. V odborných časopisoch napr. Jacques Rupnik už vtedy ukazoval prstom na mnohé krajiny vrátane Poľska a Maďarska, ale aj Česka.
Debata sa v uplynulých rokoch rozprúdila, nabrala silne politické rozmery a pre niektoré krajiny môže mať padajúca úroveň demokracie aj právne následky v rámci Európskej únie. Slovensko sa doposiaľ vyhýbalo takej vlne kritiky, ktorú si užili jeho susedia na severe a juhu. Neznamená to však, že je všetko v poriadku alebo dokonca, že sa netreba mať na pozore.
Umlčať a zregulovať
Napriek tomu, že je módne nadávať na politikov a politické strany, ich úloha je v modernej demokratickej spoločnosti nenahraditeľná. Politické strany by mali byť sprostredkovateľmi medzi voličmi a spoločnosťou na jednej strane, a vládou či štátom na strane druhej. Mali by aj vďaka svojim členom a ich práci v teréne vedieť, aké ťažkosti a témy ľudí trápia, a vo vzťahu k štátu zastupovať ich záujmy a riešiť ich problémy.
“Kľúčovou črtou liberálnej demokracie je fungujúca zúčtovateľnosť. Znamená to, že ľudia môžu vo voľbách potrestať politikov za zlý výkon, ale tiež medzi voľbami dokážu vyvinúť tlak na to, aby za svoje chyby niesli zodpovednosť.
„
Samozrejme, na Slovensku nefunguje tento vzťah ideálne a navyše tu nemáme ani silnú tradíciu politických strán s masovým členstvom, ktoré by mali, aspoň teoreticky, túto funkciu plniť najlepšie. Navyše, nielen koaličné, ale aj opozičné strany v parlamente môžu byť oprávnene kritizované za mnoho nedostatkov, ktoré práve neprispievajú k zvýšeniu kvality demokracie. Napríklad príklon k populistickej rétorike.
Avšak snahy predsedu parlamentu Andreja Danka o nastavenie nových pravidiel by malo vyvolávať silné obavy. Najprv sa podarilo zaviesť obmedzenia do rokovacieho poriadku, ktoré skrátili možný čas a tiež zúžili škálu vizuálnych pomôcok pri vystúpeniach poslancov. Iste, známe sú argumenty za aj proti, fakt je však taký, že stav po je omnoho viac obmedzujúci než stav pred novelou. A aj keď na papieri platí pre všetkých rovnako, v praxi obmedzil viac opozíciu.
Antipatia k Matovičovi
Pre zástancov liberálnej demokracie by však mal byť neakceptovateľný návrh z dielne SNS o minimálnom počte členov politickej strany. Ide totiž o vážny zásah do jednej z najdôležitejších politických slobôd, práva na združovanie. A aj keď sa takýto zásah pripúšťa, je nutné ho veľmi dobre zdôvodniť a mal by byť proporčný k problému, ktorý má vyriešiť.
