Autor bol splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity
Ako to už býva, problémy iných nie sú až také veľké ako naše vlastné. Presvedčení sme o tom aj vtedy, keď naše aj cudzie starosti sú navlas zhodné. Dôsledok je taký, že cudzie problémy vieme vyriešiť ľahšie než vlastné a že vlastné starosti by sme ochotne vymenili za tie cudzie, i keby boli rovnaké.
A teda: cestuj po svete, aby si vedel riešiť svoje problémy.
“Ak doteraz menejcenní členovia spoločnosti dostanú reálne právo vlastniť pozemky a naozaj ich aj vlastniť budú, tak sa dostanú na tú istú spoločenskú úroveň ako obyvatelia Srbska nižšej strednej triedy. Je to statusová záležitosť, ktorú si väčšinová spoločnosť chráni.
„
Letné dovolenkové obdobie poskytuje príležitosť cestovať a odpozerať riešenia vlastných problémov od iných, ktorí to už zvládli. Platí to aj o spoznávaní ťažkostí a prekážok. Vlastné prekážky nevidíme, cudzie zbadáme hneď.
Uvediem príklad prekážok pri riešení legalizácie pozemkov v rómskych osadách v Srbsku. Či to platí aj pre Slovensko, ostáva na našom posúdení.
Naši a srbskí Rómovia
Srbsko má približne toľko obyvateľov ako Slovensko a žije tam približne toľko Rómov ako na Slovensku. Krajina nemá pobrežie, s počasím je to podobne ako u nás, ale nie je členom EÚ a po vojne je stále veľmi doráňaná.
A preto patrí k najchudobnejším v Európe, čo Srbi často zdôrazňujú a aj preto mnoho Srbov a Rómov žije a pracuje mimo ich krajiny.
Centrom balkánskych Rómov je juhosrbské mesto Niš, v ktorom žije Osman Balič, prezident najväčšej rómskej asociácie na Balkáne – Yurom centrum a tiež líder Ligy Rómov v Srbsku.
Rozhľadený, kultivovaný, skúsený a múdry Osman Balič zdôrazňuje, že jedným z najväčších problémov pri zlepšení života Rómov v Srbsku je otázka bývania a najväčším problémom zlepšenia bývania je usporiadanie pozemkov a legalizácia stavieb.
Ako u nás na Slovensku.
Politická reprezentácia, ktorá je na miestnej úrovni bez zastúpenia Rómov, je voči požiadavkám na legalizáciu pozemkov a stavieb neústretová a ľahostajná.
Rómovia sa k svojim pozemkom (a domom) nevedia dostať napriek tomu, že na nich žije v niektorých prípadoch veľa generácií aj niekoľko sto rokov. Táto dlhoročná tradícia vysvetľuje, prečo sú ich osady často v centrách miest alebo v ich blízkosti.
Ak zvážime, že Srbsko patrí k najchudobnejším štátom v EÚ a úroveň bývania označuje spoločenský status majiteľa domu, tak stačí pridať polohu rómskych osád v Srbsku a vysvetlenie problémov bývania Rómov v Srbsku je z pohľadu cudzinca, napr. zo Slovenska, úplne zrozumiteľné.
Aby sa nemali lepšie ako my
Tri dôvody, prečo Srbi neumožnia Rómom legalizovať pozemky, na ktorých žijú stovky rokov:
