Muž vyzeral, ako keby ho niekto ponoril do kotla s vriacou vodou. Ťažko dýchal a z jeho tváre bolo zrejmé, že trpí veľkou bolesťou. Lekár na pacienta pár sekúnd neveriacky pozeral, potom sa spamätal a zamieril s ním do reanimácie.
Popáleniny po celom tele si muž spôsobil sám. Vlastne – sám tak úplne nie. S priateľmi vyrazil na piknik neďaleko Moskvy, do prírody. Hodovali, piekli si šašlik a pili vodku. Potreboval si odskočiť.
Z hustého porastu sa vrátil ešte s úsmevom. Až o nejaký čas sa na jeho tele, a to aj na celkom intímnych miestach, začali objavovať červené škvrny.
Reval od bolesti. Stretnutie s rastlinou, ktorá dosahuje obrie rozmery a veľmi rýchlo zamoruje obrovské územia, sa takmer skončilo fatálne. Už nikdy vraj nebude používať jej listy miesto toaletného papiera.
“Každý rok popáli boľševník v Rusku niekoľko miliónov ľudí. Väčšina z nich sa u lekára ani nezastaví. Každé leto si však rastlina vyberie svoju daň: niekoľko ľudí pripraví o zrak, niekedy človek stretnutie s boľševníkom neprežije.
„
Boľševník je, ako už naznačuje názov, krajne nebezpečný protivník. Existuje rad jeho druhov a nie všetkých sa treba báť.
V Rusku sa síce boľševník nevolá tak príznačne ako u nás – hovoria mu borščevik.
O to je však zákernejší. Ak sa vám podarí popáliť si jeho šťavou, ktorá reaguje až na svetle, viac než 80 percent tela, už vám nikto nepomôže. Pri zásahu očí je slepota takmer istá.
Milióny popálených
Obyvateľka obce Georgijeva v Tulskej oblasti sa rozhodla, že takto to ďalej už nejde. A napísala gubernátorovi Alexejovi Ďuminovi. Dedina zarastá boľševníkom tak, že o chvíľu bude život v nej nemysliteľný.
Rastlina sa v posledných rokoch predrala úplne všade, na ulice, medzi domami, rastie aj na zastávke autobusu. Vedenie obce nevie, čo robiť.
Podobný problém majú aj v susedných okresoch. Boľševník pohltil mnohé polia a záhrady.
Do veci sa vložil minister poľnohospodárstva Tulskej oblasti Dmitrij Miľajev. Vysvetlil vydeseným občanom, že za svoje pozemky sú zodpovední oni sami a že vláda tiež nevie čo s tým.
V niektorých okrskoch sú síce organizované programy na boj s boľševníkom, ale zatiaľ veľmi nefungujú. Napríklad v samotnej Tule šéf miestnej administratívy Jevgenij Avilov nechal všetky miesta, kde sa nešvár objavil, postriekať chémiou. Boľševník, akoby sa úradníkom vysmieval, vyrástol s novou, ešte väčšou silou, len o pár metrov ďalej.
