Ak vám pred podnikom zastane auto, vyskáču z neho štyria hrubokrkí a vyhlásia, že každý prvý pondelok v mesiaci dostanú obálku, lebo inak bude požiarny zásah, voláme to výpalné.
Výpalné to voláme, ak z limuzíny vystúpi distingvovaný pán v obleku a oznámi vám, že „dá sa zarobiť, dá sa, ale odtiaľ potiaľ" – ak čosi chcete, najskôr časť jemu a so zvyškom si robte hocičo.
A výpalné to bude dokonca aj vtedy, ak ste univerzita a ktosi k vám príde, že europeniaze síce byť môžu, ale len ak si ťapnete a medzi žiadateľmi a partnermi v projekte budú správne firmy. Zbytočne sa nepýtajte, kto za nimi je, čo robili predtým, či vôbec tušia čosi o vede a čo plánujú so svojím podielom.
Keď slovenské univerzity začali pred pár dňami na tiežministra školstva kričať, že europeniaze určené na výskum a inovácie (čítaj vedu) nedostala žiadna normálna výskumná inštitúcia, ale zrejme všelijaké pofidérne pseudofirmy meniace si predmet podnikania, vyzeralo to správne.
