Tvrdenia ministra spravodlivosti Liščáka o tom, že návrh zákona o výnimočnom stave bol spracovaný v súlade s Ústavou SR, Európskym dohovorom o ľudských právach a so záujmami SR, nie sú pravdivé. V dôvodovej správe síce možno nájsť odvolanie na čl. 13 ústavy, podľa ktorého možno obmedziť základné práva a slobody zákonom, ale zároveň hovorí o tom, že je pritom nutné dbať na podstatu a zmysel obmedzenia. Pán Liščák sa konkrétne odvoláva na čl. 15 dohovoru, podľa ktorého skutočne zmluvná strana môže na určitý čas odstúpiť od niektorých záväzkov ustanovených dohovorom, týkajúcich sa obmedzenia základných ľudských práv a slobôd.
Čl. 15 ods. 1 znie: "V čase vojny alebo iného verejného ohrozenia života národa môže každá vysoká zmluvná strana prijať opatrenia na odstúpenie od záväzkov stanovených v dohovore v rozsahu prísne podmienenom naliehavosťou situácie, pokiaľ tieto opatrenia budú zlučiteľné s ostatnými záväzkami podľa medzinárodného práva." Ďalšie dva odseky tohto článku uvádzajú, že ani v tomto prípade nemožno odstúpiť od štyroch článkov zakotvených v dohovore - napr. mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či otroctvo - a že každá zmluvná strana má v plnom rozsahu informovať generálneho tajomníka Rady Európy o dôvodoch, pre ktoré odstupuje od záväzkov, a dokedy tieto obmedzenia majú trvať.