Autor je analytik INESS
Debata o minimálnej mzde sa zvykne rámcovať ako politické preťahovanie sa medzi zamestnancami a zamestnávateľmi o to, kto si odtrhne väčší kus koláča.
Raz sú tu politici, ktorí „doprajú“ zamestnancom a zvýšia minimálnu mzdu o desiatky eur, inokedy sú tu politici, ktorí sú na strane zamestnávateľov a minimálnu mzdu nezvýšia (tento prípad, mimochodom, v SR nenastal už takmer desať rokov).
“Minimálna mzda nespravila to, čo od nej politici naivne očakávali: presunúť kus koláča od zamestnávateľov k zamestnancom. Namiesto toho minimálna mzda spôsobila to, že upečený koláč bol menší.
„
Toto je však veľmi nešťastné rámcovanie problému. Chýbajú v ňom totiž tí, ktorí sa k slovu často nedostávajú: nízko produktívni ľudia v odľahlých častiach ekonomiky, ktorým minimálna mzda zobrala príležitosť sa zamestnať. Nezamestnaní.
Ekonómovia preto upozorňujú na to, že debata o minimálnej mzde nie je o tom, kto (zamestnanci) z koho (zamestnávatelia). Teda nejde to, či bude mať ten, alebo onen viac z koláča. Je to debata o zmenšovaní koláča.
Stal sa pravý opak
Následkom rastu minimálnej mzdy sa neuskutočnia niektoré vzájomne výhodné výmeny, ktoré by sa inak uskutočnili: zamestnanec si nenájde prácu a zamestnávateľ si nenájde pracovnú silu. A to je ten skutočný problém minimálnej mzdy. Nie to, či niekto viac nadŕža zamestnancom, alebo zamestnávateľom.
Pred časom sa v niektorých mestách v USA nechali politici uniesť a rozhodli sa radikálne zvýšiť minimálnu mzdu. Napr. v Seattli zvýšia v priebehu troch rokov minimálnu mzdu z 9,47 dolára na hodinu až na 15 dolárov, pričom minulý rok sa dostala už na úroveň 13 dolárov.
Práve zvýšenie na 13 dolárov sa stalo predmetom novej štúdie skupiny šiestich ekonómov. Tí sa pozreli na to, aké efekty to prinieslo pre nízko produktívnych ľudí. Teda ľudí, ktorým chceli politici pomôcť.
Záverom štúdie je, že zvýšenie minimálnej mzdy znížilo príjem priemernému nízko produktívnemu človeku o 125 dolárov mesačne.
