Autorke je dídžejka a hudobná producentka
Keď si zlomíte nohu, kamoši, súrodenci, rodičia či kolegovia vás prídu pozrieť, pokreslia vám sadru podpismi, zažartujú, rozdajú tipy ako z toho čo najskôr von.
Ak doma zakašlem, mama ma posiela obuť si ponožky, do čaju "náhodou" vytlačí celý citrón, vyhreší ma, že si klímu púšťam prisilno a že sa mám lepšie obliecť. Zdravie je to hlavné, čo máme, bez neho si sotva užijeme život plnohodnotne.
“Nikoho by ste nenechali so zlomenou nohou ležať na zemi, ale od psychicky chorých sa tak nejako očakáva, že robia niečo zle a keď to zmenia, budú zdraví.
„
Pomáhame nevidiacim, nepočujúcim, inak zdravotne postihnutým, dokážeme sa vcítiť, aké náročné to pre nich musí byť.
Hoc v dnešných časoch je aj vedecká medicína pod paľbou, väčšina súdnych ľudí chápe, akou revolúciou boli antibiotiká, očkovanie a že nie je jedno, k akému chirurgovi pošlete svojho zraneného príbuzného.
Nie pri každom zdravotnom probléme je to však vždy tak.
Na Slovensku je totiž jedna téma stále tabu. A to, ak sa zdravotný stav dotýka našej psychiky. "Mám depku" bežná formulka, povzdychneme si, a naši kamoši a rodina hneď prídu s receptom. Musíš chodiť viac von a spoznať nových ľudí.
Neviete si vybrať šaty na svadbu? Depka. Sagana vylúčili z Tour? Depka. Človeku, ktorý vie, čo to klinická depresia je, práve stúpa adrenalín. Stavy, ktoré prežíva, sa nedajú s ničím takým porovnať a málokto mu dokáže porozumieť a pochopiť ho.
