Autor je redaktor Českého rozhlasu
Čínska ľudová oslobodzovacia armáda sa chystá na veľkolepé oslavy 90. výročia svojho vzniku. Je síce možné, že svoju silu nepredvedie na tradičnej prehliadke na pekinskom Námestí nebeského pokoja, napriek tomu je jej rinčanie zbraňami počuť veľmi ďaleko od čínskeho hlavného mesta.
Už minulý víkend ohrozili dve stíhačky štvrtej generácie J-10 s červenou hviezdou na trupe americké výzvedné lietadlo vo Východočínskom mori, dokonca v medzinárodných vodách, čo Pentagón lakonicky označil za „nezvyčajný“ manéver.
Oveľa vážnejší je ale iný incident, pri ktorom si Čína síce došliapla na vojenského trpaslíka, dostala sa však kvôli tomu do sporu s naozajstným Goliášom. A prípadný konflikt s ním by ohrozil miliardy ľudí.

V spore s Indiou
“Peking Indii nikdy neodpustí, že sa stala útočiskom dalajlámu po jeho dramatickom úteku z Tibetu. Najnovšie Čínu pobúrilo rozhodnutie Indie nezapojiť sa do čínskeho projektu Novej hodvábnej cesty.
„
Čína sa totiž oborila na malé himalájske kráľovstvo Bhután, do sporu sa však vložila India.
V júni sa čínski vojenskí inžinieri vrhli na stavbu cesty, ktorá mala viesť z náhornej plošiny Doklam k základni bhutánskej armády Zomphiri.
A keby nebolo zásahu Dillí, Peking by sa nejakými námietkami zo strany krajinky so zhruba ôsmimi tisíckami vojakov vôbec nezaoberal. Tým skôr, že s ňou ani neudržiava diplomatické styky. A v tom najhoršom prípade by ju proste zabral, ako to urobil v Tibete.
Spojencom Bhutánu je ale India, ázijská jadrová veľmoc a dlhoročný rival Čínskej ľudovej republiky. A tak krátko po tom, ako sa do hliny zahryzli čínskej bagre a buldozéry, vyslala India do tejto oblasti tri tisícky vojakov.
Prišli na pomoc Bhutánu, ale aj vlastnej ochrane. Pretože čínske aktivity v spornej oblasti Doklam priamo ohrozujú tiež indické záujmy.
Severovýchodné indické štáty sú totiž so zvyškom krajiny spojené úzkym pruhom zeme, nazývaným „kurací krk“. Čína by obsadením sporného regiónu na náhornej plošine Doklam mohla prístup do tejto časti Indie zablokovať.